Peniaze pre školy meškajú

Školy márne vyčkávajú na peniaze z eurofondov. Ministerstvo školstva ich nestíha vyplácať. Meškajú niekoľko mesiacov, v mnohých prípadoch aj rok. Ak teda školy chceli zlepšiť podmienky pre žiakov, musia to zaplatiť zo svojho. Lenže potom im chýba na iné.

09.06.2006 23:00
debata

Obec Hronské Kľačany neďaleko Levíc čaká na viac ako milión korún od septembra minulého roku. „Z grantu majú byť preplatené náklady. Ide o 1,2 milióna korún, tie nám chýbajú,“ povedal ČTK starosta obce Imrich Králik. Projekty Európskej únie sú však podľa neho jediný zdroj peňazí, ktoré môže obec získať mimo rozpočtu. Starosta preto napriek riziku meškajúcich peňazí pripravuje ďalší projekt.

Podobné ťažkosti sú aj inde. Mesto Trenčín projekt zameraný na poradenské služby pre žiakov zaplatí celý zo svojho, na vrátenie peňazí bude zrejme tiež čakať mesiace. „Máme na to pripravené financie, keď príde príspevok z Európskej únie, vrátime ho do mestskej kasy,“ vysvetlil Tibor Hlobeň, tlačový tajomník kancelárie trenčianskeho primátora. Žiadosť o prostriedky podal Trenčín cez ministerstvo školstva. Ide o poradenstvo pre deti, ktoré končia základnú školu, aby mali lepší prehľad o možnosti štúdia.

„Problémy s meškaním platieb sa vyskytujú,“ pripustila hovorkyňa ministerstva školstva Katarína Hamerlová. Vysvetľuje to tým, že školstvo spomedzi ostatných rezortov má najviac malých projektov, s ktorými je veľa práce. „Je ich asi 600, spája sa s tým účtovanie veľkého počtu výdavkov,“ konštatovala Hamerlová. Podľa nej však už ministerstvo nedostatky rieši, zjednodušilo systém, čo by malo urýchliť čerpanie peňazí z Európskej únie.

Ak by sa tak nestalo, ťažkosti by mohli narastať, keďže únia chce zvýšiť finančnú podporu pre školy. V rokoch 2007 až 2013 by malo ísť na vzdelávanie až 150 miliárd korún.

Časť škôl má v súvislosti s podporou z únie ďalší problém. O peniaze na opravy školských budov nemôžu ani požiadať, keďže stoja na neusporiadaných pozemkoch. Týka sa to aj Kokavy nad Rimavicou v okrese Poltár. „Škola je v havarijnom stave a na zateplenie fasády a okien potrebujeme 9 miliónov korún,“ poznamenal starosta Ondrej Bálint. O prostriedky z únie sa však nemôžu uchádzať, škola je na neusporiadanom majetku, ktorý prešiel zo štátu na obec.

V Žiari nad Hronom mesto podalo projekt energetických úspor a rekonštrukcie školských zariadení. „Neboli sme úspešní. Dôvodom boli neusporiadané majetkovoprávne vzťahy,“ uviedla vedúca odboru školstva Mestského úradu v Žiari nad Hronom Marta Mergová.

Prednosta Obvodného úradu v Lučenci Peter Csúsz tvrdí, že ak má obec taký problém, starosta by mal zájsť na kataster a zistiť, komu pôda patrí. „Ak má konkrétneho vlastníka, môže ju obec odkúpiť. Ak má neidentifikova­teľného vlastníka, patrí pod Slovenský pozemkový fond,“ poznamenal. Táto pôda by mala prejsť o dva roky pod obce.

debata chyba