Najvyššia možná platba pritom môže byť až 43-tisíc korún.
Možnosť vyberať príspevky mali školy aj tento rok. Štúdium však bolo väčšinou zadarmo, keďže sa nedalo presne zistiť, ako dlho a na koľkých školách poslucháč študuje. Od budúceho akademického roka však ministerstvo školstva zavádza centrálny register študentov, ktorý to školám uľahčí. A takmer všetky sa to chystajú využiť. Rektori v týchto dňoch určujú výšku poplatkov.
„Na všetkých študijných programoch Univerzity Komenského to bude 20-tisíc korún,“ povedal rektor univerzity František Gahér. Zatiaľ podľa neho školné nevyberali. Podľa Gahéra bude problém s tými, čo opakujú ročník. „Nie je totiž doriešené, či na opakujúceho študenta dostanú od štátu rovnaký príspevok ako na normálneho,“ spresnil. Fakulty podľa neho nebudú mať o takých ľudí záujem, keďže skutočné ročné náklady napríklad na študenta medicíny sú 160-tisíc korún a strop školného môže byť len niečo vyše 43-tisíc korún.
Na Technickej univerzite v Košiciach ešte výšku poplatkov neurčili, rektor Juraj Sinay predpokladá, že bude podobná ako na Univerzite Komenského. „Nepôjdeme na hornú hranicu, ale tak na 50 percent z nej,“ poznamenal Sinay. Rovnako je to aj na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Tu sa nedávno zmenilo vedenie a zatiaľ nestihlo určiť, koľko budú od študentov vyberať. „Rozhodnutie ešte nepadlo,“ konštatoval nový rektor Libor Vozár.
Žiadať príspevky od časti študentov sa chystá od septembra väčšina verejných škôl. Umožnil im to vysokoškolský zákon z roku 2002. Vyberanie poplatkov však oddialila akreditácia študijných programov, ako aj to, že školy nemali informácie o poslucháčoch. V tomto roku si však už niektoré školy takto prilepšili, aj keď len v ojedinelých prípadoch. Podľa Lucie Dobrodenkovej z tlačového odboru ministerstva školstva sedem z vyše 20 verejných škôl uviedlo, že malo tento rok peniaze aj zo školného. Rezort predpokladá, že od septembra budú takto postupovať všetky.
„K dispozícii totiž bude centrálny register, na základe ktorého školy ľahko zistia, ktorí študenti prekračujú štandardnú dĺžku štúdia,“ uviedla Dobrodenková. Každá škola bude mať vlastný a na ministerstve bude celoslovenský, ku ktorému bude mať prístup iba obmedzený počet ľudí. Budú v ňom totiž aj osobné údaje študentov.
Každý občan má právo na bezplatné štúdium – jedno bakalárske a jedno magisterské, prípadne inžinierske. Dĺžka bakalárskeho je podľa Dobrodenkovej tri až štyri roky, magisterského jeden až tri roky. Ak to študent prekročí, platí.
Výšku ročného školného určuje škola. Tento rok to však môže byť najviac 43 160 korún, túto hranicu však rezort mení každoročne podľa výdavkov na študenta. Rektor môže školné znížiť, alebo dokonca aj odpustiť, napríklad ak poslucháč študoval dlhšie pre zdravotné problémy.