Sú na rozdiel od tých nových takmer nezničiteľné a pomerne jednoducho sa opravujú, zhodli sa riaditeľky. Aj preto nie je výnimočné, ak si pri stretnutí po dvadsiatich či tridsiatich rokoch ľudia sadnú do tých istých lavíc, ako keď boli žiaci, konštatoval prednosta Krajského školského úradu v Nitre Štefan Prónay.
„My sme už síce približne dve tretiny lavíc vymenili, ale tým starým sa musí uznať, že majú pri minimálnej údržbe veľmi dlhú životnosť,“ povedala riaditeľka školy na Jelenej ulici v Bratislave Magdaléna Labudová. Tradičné lavice sú podľa nej vyrobené z kovu a dreva a preto vydržia viac, ako terajšie drevotrieskové.
Na druhej strane, výhodou niektorých nových lavíc je to, že sú výškovo nastaviteľné, a žiak tak môže používať tú istú lavicu od piateho po deviaty ročník, povedala Labudová. Často je podľa nej potrebné aj to, aby žiak sedel sám a nie so susedom. „Máme aj žiakov v špeciálnych triedach, ktorí trpia napríklad poruchami čítania – dyslexiou. Pre nich sú vhodnejšie lavice, v ktorých sedia sami,“ dodala.
Podobné skúsenosti má aj riaditeľka základnej školy v Rohožníku na Záhorí Marta Pfeilerová. „Pred asi dvoma rokmi sme kúpili niekoľko nových lavíc, uprednostnili sme však tie tradičné,“ povedala riaditeľka. Väčšina žiakov podľa nej sedí v laviciach starých niekoľko rokov.
Školy podľa Prónaya nezaväzujú k výmene lavíc žiadne pravidlá. „Záleží len na tom, či na to majú dostatok finančných prostriedkov,“ povedal.
Nová školská lavica stojí podľa Labudovej približne 1200 až 1300 korún, stolička 800 až 1500 korún v závislosti od kvality a typu. Podstatne väčším problémom sú pre školy nové tabule na písanie, za ktoré musia kupujúci zaplatiť 25.000 až 50.000 korún, zhodli sa riaditeľky.