Poslanci parlamentu a členovia vlády si platy síce plánujú zmraziť, stále však s ich výškou budú na prvých miestach rebríčka. Zatiaľ nie je isté, či štát pridá aj lekárom, ktorým tretiu vlnu zvyšovania platov zaručuje memorandum, a v najbližších týždňoch sa tiež rozhodne, či sa z lepších príjmov budú tešiť aj učitelia. Ostatným zamestnancom štátnej správy hrozí päťpercentný pokles miezd alebo ich zmrazenie.
Podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok by sa mali sudcom od januára dvihnúť platy priemerne o 230 eur, čím by sa dostali na úroveň 3 633 eur. Podobne sú na tom aj prokurátori, ktorí by mali zarábať v priemere 3 393 eur.
Aj keď premiér Robert Fico už avizoval, že jeho kabinet sa pokúsi presadiť ústavný zákon, ktorý by valorizácii týchto platov zabránil, analytikov veľké rozdiely medzi príjmami zamestnancov zarážajú. Ako poukazuje sociologička Zuzana Kusá, vysoké posty v justícii sú asi jediné, ktorými ekonomická kríza neotriasla.
„Všetci zamestnanci, ktorí majú v súčasnosti garantovaný platový nárast, sú v dobrej pozícii, a to aj v porovnaní so súkromným sektorom, kde je situácia takisto nestála,“ vraví. To, že platy majú rásť iba sudcom a prokurátorom, pripisuje sociologička najmä dlhodobému vývinu. „Vždy tu je používaný argument, že sudcovia musia byť dobre zaplatení, aby bol neúplatní, hoci občania o tomto prístupe dosť pochybujú,“ myslí si Kusá, podľa ktorej rolu hrá taktiež fakt, že mnohí zákonodarcovia dlhodobo prichádzali práve z justičných kruhov.
Podobným prípadom sú podľa nej aj lekári, voči ktorým si zas verejnosť nedovolí otvorene vystupovať. Práve oni sú druhou skupinou, ktorá by si mala od januára prilepšiť. Ak sa totiž dodrží memorandum z minulého roka, čaká ich tretia vlna navyšovania základných platov, a to na 991 eur v prípade neatestovaného a 1 824 eur v prípade atestovaného lekára, čo je nárast o 68, resp. 363 eur.
V justícii aj v zdravotníctve však na nižších pracovných pozíciách vládne nespokojnosť. Platy radových zamestnancov sú totiž hlboko pod priemernou mzdou. Zdravotným sestrám v júli Ústavný súd pozastavil platnosť zákona, podľa ktorého mali mať minimálnu mzdu 640 eur, justiční úradníci chystajú ešte tento mesiac protestný pochod i štrajk. Ako poukazuje predsedníčka Odborového zväzu justície Marta Božková, z vysokého nárastu príjmu sudcov sú ich asistenti, tajomníci či ďalší súdni úradníci pobúrení.
„Každý si myslí, že máme vysoké platy, no tie majú iba sudcovia. Ohodnotenie ďalších zamestnancov je priam dehonestujúce,“ vraví s tým, že plat sa na týchto pozíciách napriek vysokoškolskému vzdelaniu pohybuje aj na úrovni 350 či 520 eur. Potvrdzuje to aj hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Jana Zlatohlávková, podľa ktorej je priemerný príjem vyššieho súdneho úradníka 631 eur.
Prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík tvrdí, že ak je štát nútený šetriť, malo by sa to dotýkať každého, nielen vybraných profesií. Ako však dodáva, v tomto prípade si to najviac odnesie približne 300-tisíc zamestnancov štátnej správy, ktorým by v budúcom roku mali klesnúť príjmy o 5 percent. „Je zarážajúce, aby títo ľudia s vysokou školou zarábali 400 alebo 450 eur v hrubom. Tieto deformácie treba naprávať,“ mieni.
*** v rámci šetrenia** majú na budúci rok o päť percent klesnúť platy takmer všetkých zamestnancov štátnej správy, teda pre asi 300-tisíc úradníkov úradov práce, zdravotníkov, vychovávateľov či súdnych úradníkov
*** v prípade vyše 62-tisíc učiteľov základných a stredných škôl** sa počíta so zvýšením ich platov priemerne asi o 10 eur
Hoci skupina úradníkov z úradov práce, zdravotníkov či vychovávateľov pôvodne požadovala navýšenie taríf o 10 percent, minister financií Peter Kažimír im túto požiadavku pri návrhu rozpočtu nezohľadnil. Gazdík hovorí, že podpisovanie vyšších kolektívnych zmlúv, ku ktorým v súčasnosti dochádza, prebieha so zaťatými zubami. „Títo zamestnanci sa dohodli, že pre túto chvíľu zmluvy podpíšu, ale s tým, že niekedy v máji by mali zmluvy znova otvoriť a podľa vývoja ekonomiky a hospodárstva sa budú snažiť presadiť do taríf aspoň nejakú valorizáciu,“ vraví.
Podľa Kusej nízke platy v štátnej správy znemožňujú generačnú výmenu, keďže sú za ne ochotní pracovať len starší ľudia, ktorým sa zohľadňujú odpracované roky. „Mladí ľudia, ktorí sa pokúšajú založiť si rodinu, by však z týchto peňazí nevyžili,“ upozorňuje a poukazuje na to, že aj v minulom roku bola takmer polovica voľných pracovných miest práve v Bratislave v sektore verejnej správy.
S lepšie zarábajúcimi skupinami sa porovnávajú učitelia, ktorí sa koncom novembra chystajú na neobmedzený štrajk. Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek poukazuje, že na vzdelanie sa štát už dlhodobo zdráha vynaložiť viac peňazí.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Privilegovaní. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Keď zoberieme do úvahy platy v zdravotníctve, tak by sme mohli povedať, že sú na tom lepšie zdravotné sestry ako začínajúci pedagógovia. A s lekármi sa ani nemôžeme porovnávať. Pokiaľ ide o bežných zamestnancov v justícii, tí majú tiež nízke platy. Situácia zamestnancov v rámci celej štátnej a verejnej správy je katastrofálna,“ hodnotí.
Ministerstvá školstva a financií učiteľom zatiaľ ponúkajú päťpercentné navýšenie. Odborári však upozorňujú, že to závisí od toho, čo sa vlastne navýši, či normatív na žiaka alebo platové tarifné tabuľky. Ak štát pôjde cestou vyššieho normatívu, učitelia zdvihnutie platov nemusia pocítiť. O peniazoch by totiž v tom prípade rozhodovali župy.
Sociologička Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky dáva učiteľom za pravdu a hovorí, že ide o dlhodobo najzanedbávanejšiu skupinu platenú zo štátnej kasy. „Nespomínam si, že by niekedy nastal výraznejší nárast ich príjmov. Vzdelanie totiž akosi nie je prioritou dnešnej spoločnosti, čo začína byť už dosť vážny problém,“ myslí si.
Popri najviac rozoberaných profesiách zostávajú menej nápadní ešte hasiči, policajti, vojaci či colníci. Aj keď ich platy by mali byť v budúcom roku nezmenené, čakajú ich nové pravidlá v sociálnom zabezpečení, ktoré im v budúcnosti znížia príjmy.
Zmrazené platy by mali zostať aj všetkým ústavným činiteľom, pre ktorých má zároveň platiť nová, osobitná daň vo výške piatich percent.
Platy ústavných činiteľov
- ich výška by mala zostať nezmenená, teda na úrovni z rokov 2011 a 2012
- bratislavskí poslanci (spolu s paušálnymi náhradami) – 3 346 eur
- mimobratislavskí poslanci – 3 574 eur
- ministri – 3 808 eur
- premiér (vrátane funkčného príplatku a paušálnych náhrad) – 4 619 eur
- prezident – 9 171 eur
Kliknutím na obrázok tabuľku zväčšíte
