Denník Pravda mal napríklad podľa rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zaplatiť sudcovi Eugenovi Palášthymu 66-tisíc eur plus takmer 17-tisícové trovy konania. Minulý týždeň však Krajský súd v Bratislave rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie. Sudca sa cíti poškodený článkom Palášthy opäť rozhoduje, pochybné konkurzy pokračujú, ktorý Pravda uverejnila v roku 2004. Informovala v ňom, že i napriek jeho disciplinárnemu postihu prijíma opäť sporné konkurzné rozhodnutia.
Denník Sme zas na konci januára prehral spor s bývalým ústavným sudcom Tiborom Šafárikom. Vydavateľ denníka mu bude musieť zaplatiť odškodné takmer 50-tisíc eur a náhradu trov takmer 9-tisíc eur. Šafárik napadol sériu 19 článkov z rokov 1999 až 2009. Denník v nich kritizoval jeho rozhodnutie vo veci tzv. Mečiarovej amnestie. Právnik Marek Benedik považuje januárový verdikt Krajského súdu v Košiciach za neprimeraný. „Je zarážajúce, že krajský súd považoval za neoprávnený zásah aj zverejnenú kritiku a hodnotenie viacerých expertov na ústavné právo, dokonca viacerých sudcov Ústavného súdu,“ vraví. Naznačuje to podľa neho nepochopenie ústavného práva na slobodu prejavu.
Súčasný šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin vysúdil od vydavateľa Pravdy v minulosti tri milióny korún (žiadal desať). S Perexom sa v minulosti súdil sudca Pavol Polka, ktorý v niekoľkých sporoch požadoval viac ako 30 miliónov korún. V jednom spore uspel okrem okresu i na kraji, všetky konania boli nakoniec vyriešené mimosúdnou dohodou. Sudca Ľubomír Gago od vydavateľa Pravdy požadoval 2 milióny korún. Prvostupňový súd jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Ústavný súd sa v minulom roku dvakrát v podobných sporoch postavil na stranu médií. Okrem iného skonštatoval, že súdnictvo je vecou verejného záujmu a sociálna diskusia s prvkami kritiky v oblasti súdnictva si zaslúži zvýšenú ochranu. Zdôraznil, že transformačné krajiny by mali otvárať diskusiu o justícii a nie chrániť justíciu pred spoločenskou kritikou.
„Zrejme bude treba takýchto rozhodnutí ešte viac," pokúša sa právnik Marek Benedik odpovedať na otázku, prečo všeobecné súdy nie vždy zohľadňujú poskytnutý výklad ústavy. Pripomína, že sú tak povinné robiť.
Sudcovia a politici majú aj zľavy na súdnych poplatkoch, ktoré pre nich v rámci novely Občianskeho súdneho poriadku vybavila v roku 2007 poslankyňa Smeru Jana Laššáková. Jej pozmeňovací návrh znížil poplatkovú povinnosť pri žalobách na ochranu osobnosti. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská chce výnimku zrušiť.
Laššákovej návrh skresal súdny poplatok z 5-tisíc korún (166 eur) na súčasných 2-tisíc korún (cca 66 eur). Sudcovia, politici a ďalší navyše nemusia vopred zaplatiť súdu ani poplatok šesť percent z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy, ale iba tri percentá. V prípade, že na súde uspejú, sa im peniaze vrátia naspäť – v rámci trov konania ich hradí žalovaná strana.
„Nevidíme dôvod, aby všeobecné pravidlá procesného práva boli menené práve pri žalobách na ochranu osobnosti, pri ktorých je veľký predpoklad ich podávania verejne činnými osobami,“ informoval Pravdu Žitňanskej hovorca Peter Bubla. Ministerstvo preto pripravuje zmenu v tejto oblasti.
Ministerka nemieni ponechať v platnosti ani zmenu príslušnosti súdov, ktorú pre žaloby na ochranu osobnosti presadil v roku 2007 jej predchodca Štefan Harabin. Spory odvtedy nerozhodujú súdy v obvode bydliska odporcu, ale v obvode žalobcu.
Spory na ochranu osobnosti (rok 2009)
- Bratislavský kraj – 137
- Trnavský kraj – 24
- Trenčiansky kraj – 22
- Nitriansky kraj – 45
- Žilinský kraj – 20
- Banskobystrický kraj – 34
- Prešovský kraj – 38
- Košický kraj – 32