V prejave, Annan varuje, že naplňovanie takej doktríny bez požehnania
OSN môže viesť k návratu zákonov džungle. Súčasne ale vyzýva
jednotlivé členské krajiny, aby sa snažili chápať dôvody uplatňovania
doktríny.
Rovnako je životne dôležité, aby sa Irak stal demokratickou a stabilnou
krajinou, tvrdí Annan v prejave. Cieľom je stabilný a demokratický Irak
žijúci v mieri sám so sebou i so svojimi susedmi a prispievajúci
k rovnováhe v oblasti, dodáva šéf OSN.
Bez toho, aby menoval Spojené štáty priamo, vracia sa Annan k hlbokým
roztržkám spôsobeným vojnou v Iraku, do ktorej sa USA pustili bez súhlasu
OSN. Spochybňuje americké argumenty, podľa ktorých majú národy „právo a
povinnosť preventívne použiť silu“ proti nekonvenčným zbrojným
systémom, dokonca i v prípade, že sú stále iba vo vývoji.
„Znepokojuje ma, že ak by toto bolo prijaté, mohlo by to vytvoriť
precedens, ktorého výsledkom by bolo rozšírenie jednostranného a
neoprávneného používania sily, nech už s alebo bez dôveryhodného
ospravedlnenia,“ varuje Annan.
Charta OSN podľa jeho slov umožňuje vojenskú akciu za účelom sebaobrany.
„Ale až doteraz to bolo chápane tak, že pokiaľ štáty zájdu ďalej a
rozhodnú sa použiť silu, aby sa vysporiadali so širším ohrozením
medzinárodného mieru a bezpečnosti, potrebujú jednoznačnú legitimitu
poskytnutú OSN,“ konštatuje Annan.
„Teraz niektorí tvrdia, že toto pojatie nie je ďalej udržateľné
vzhľadom k tomu, že kedykoľvek môže dôjsť k ozbrojenému útoku
použitím zbraní hromadného ničenia. Táto logika predstavuje zásadnú
zmenu princípov, na ktorých, hoci nedokonale, stál svetový mier a stabilita
posledných 58 rokov,“ dodáva Annan.
Nestačí však odsudzovať unilateralizmus, pokiaľ jasne neodpovieme na obavy
niektorých krajín, ktoré ich vedú k jednostrannej akcii, uvádza Annan.
Bezpečnostná rada by možno podľa neho potrebovala zvážiť úpravu
pravidiel pre používanie sily.
„Jej členovia by možno mali začať debatovať o kritériách pre
rýchle schvaľovanie silových opatrení, ktoré by boli zamerané na určité
druhy hrozieb – napríklad na teroristické skupiny vyzbrojené zbraňami
hromadného ničenia.“
Annan zostaví „skupinu významných osobností“, ktorá by zvážila
súčasné hrozby mieru a bezpečnosti a doporučila spôsoby, akými by OSN
mohla reformovať svoje inštitúcie. Generálny tajomník OSN zároveň opäť
kritizuje členské krajiny, že sa doteraz neboli schopné dohodnúť na
rozšírení teraz 15-člennej Bezpečnostnej rady.
„Pripomínam vám, že v očiach vašich národov problémy pri hľadaní
zhody neospravedlňujú váš nezdar,“ hovorí.
Na 58. zasadaní Valného zhromaždenia OSN sa zišlo 86 prezidentov a
premiérov, traja viceprezidenti a 99 ministrov zahraničia.