Cerovský: Do sveta by nemalo ísť viac vojakov

Náčelník Generálneho štábu Milan Cerovský tvrdí, že slovenská armáda musí po vstupe do NATO zlepšiť logistiku a podporné jednotky.

30.03.2004 06:49
debata

Dá sa očakávať, že po vstupe do NATO vyšle Slovensko viac vojakov do zahraničia?

Treba hovoriť o počte osem percent jednotiek pozemných síl, ktoré by mali byť permanentne udržateľné v operáciách NATO. To by predstavovalo 750 až tisíc vojakov, teda približne ten istý počet, aký máme dnes v zahraničí. Nejaké extrémne zvýšenie nepredpokladáme. Navyše aj NATO vie, aké máme možnosti.

Nebude Slovensko druhoradým členom NATO, keď rezort obrany nedostáva z rozpočtu dve percentá HDP?

Toto nie je ani tak otázka pre mňa ako pre politikov. Nie každý štát NATO však toľko vyčleňuje pre armádu. Nemôže to byť teda jednoznačný limit. Keďže sme však členmi NATO a máme nové informácie, ktoré sme doteraz nemali, musíme aktualizovať dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl a znovu prehodnotíme schválený model.

Práve o to ide. Členstvo v NATO si vyžaduje vyššie investície do niektorých zložiek. Už teraz napríklad nemalo ministerstvo obrany dosť peňazí na vyslanie ženistov do misie NATO v Afganistane.

Aby bolo interpretované správne: Nie sme ani nebudeme tým, kto bude vyžadovať od vlády viac peňazí. Samozrejme, v niektorých situáciách môže dôjsť aj k významnejším požiadavkám na rozpočet. Preto teraz aktualizujeme dlhodobý plán, ktorý zohľadní členstvo v NATO.

Ako sa prejaví členstvo v bežnom živote armády?

Postupne. Už v najbližších dňoch sa naše ozbrojené sily pripoja na počítačovú sieť aliancie, na sieť protivzdušnej obrany či spojenia.

Koľko jednotiek poskytne Slovensko NATO?

V súlade s prístupovými rozhovormi budeme pripravovať pre operácie NATO celý rad jednotiek. Najmä mechanizované jednotky, ale aj ženijné, chemické a vojenskú políciu.

Koľko percent síl by sme mohli teraz okamžite ponúknuť aliancii?

No, vychádzajme z toho, že dnes máme zhruba 750 ľudí vonku. Keď to vynásobíme tromi, tak sa približujeme zhruba číslu, ktoré sme momentálne schopní nasadiť do operácií. Slovensko, ako aj ostatní členovia NATO sa pripravujú tak, aby boli schopní v prípade potreby poskytnúť 40 percent pozemných síl.

Kedy by sme mohli byť takto pripravení?

Zhruba do roku 2010.

Sú jednotlivé zložky armády dostatočne schopné spolupracovať s vojskami členských štátov?

Každá z jednotiek je svojím spôsobom pripravená. Jedna viac, jedna menej. Samozrejme, každý typ jednotiek musí prejsť významným spôsobom prípravy, plánovaným v najbližších piatich rokoch.

Čo je pripravené najlepšie a čo, naopak, najslabšie?

Slovensko v súčasnosti poskytuje aliancii ženijné jednotky, mechanizované, ako napríklad v Kosove, ale aj chemické. Certifikát už majú aj jednotky vojenskej polície. Tie sú pripravené najlepšie a v tomto budeme ďalej pokračovať. To, na čom je treba ešte najviac pracovať, sú podporné jednotky, hlavne logistika. Tie si budú vyžadovať zrejme aj najviac peňazí. Čo sa týka letectva, ani nepredpokladáme, že by ho poskytlo NATO. Slovensko by si malo samo zabezpečovať svoj vzdušný priestor.

debata chyba