Niektorí poslanci Európskeho parlamentu prirovnali izraelský bezpečnostný múr k tomu bývalému v Berlíne. Nie je to príliš tvrdé prirovnanie?
Označil by som to za politický úsudok. Medzinárodný súdny dvor však politické hodnotenie nevynáša. Jeho štatút sudcom zakazuje akékoľvek politické aktivity. Súd posudzoval otázku múru podľa pravidiel medzinárodného práva, osobitne medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ako aj práva národa na sebaurčenie. Posudzoval múr z hľadiska jeho vplyvu na palestínske obyvateľstvo. Posudzoval aj práva a povinnosti, ktoré má Izrael ako okupačná mocnosť.
Izrael tvrdí, že cez kontrolné body sa dá múrom dobre prechádzať. Palestínčania oponujú, že miesta na prechody sú príliš od seba vzdialené.
Súd Izraelu uznal, tak ako ktorémukoľvek inému štátu, aby sa postaral o bezpečie svojich obyvateľov. Na druhej strane však konštatoval, že takéto opatrenia musia byť v súlade s medzinárodným právom. Súd dospel k záveru, že Izrael na palestínskom území výstavbou múru porušil viaceré medzinárodné záväzky, najmä pravidlá Ženevského dohovoru z roku 1949 a Medzinárodných paktov o ľudských právach. Podľa tohto dohovoru okupačná mocnosť nemôže presúvať svoje obyvateľstvo na okupované územie. Izrael od 70. rokov buduje svoje osady na okupovanom území Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN už viac ráz konštatovala, že to odporuje medzinárodnému právu. Múr teda nemôže slúžiť na ochranu týchto osád, pretože obmedzuje slobodný pohyb palestínskeho obyvateľstva na okupovanom území.
Ako sa k veci postavil Izrael, ktorý tvrdí, že múr zabráni šíreniu terorizmu?
Izrael poslal súdu svoje stanovisko, ale sa v ňom len obmedzil na to, že nie je vhodné, aby súd svoj názor poskytol Valnému zhromaždeniu. Nevyjadril sa k podstate výstavby múru. Izraelské argumenty boli zosumarizované v správe generálneho tajomníka OSN. Palestína predložila rozsiahlejší materiál a mala právny tím, ktorý vystúpil počas ústneho pojednávania.
Ako hodnotíte postoj Izraela, keď ešte pred vynesením právneho názoru súdom vyhlásil, že ho nebude brať do úvahy?
Právny posudok na rozdiel od rozsudku súdu nie je záväzný. O posudok požiadalo Valné zhromaždenie OSN, čo však nie je nič výnimočné. Urobilo to už niekoľko ráz.
Môže mať postoj Izraela nepriaznivý dosah na význam súdneho dvora?
Súd poskytol názor Valnému zhromaždeniu, a to by sa ním malo riadiť pri výkone svojich právomocí. OSN má totiž už dlhodobo zodpovednosť za situáciu na Blízkom východe. Zhromaždenie už v roku 1947 prijalo rezolúciu, ktorá na bývalom mandátnom území, spravovanom Veľkou Britániou, predvídala vznik dvoch štátov: izraelského a palestínskeho. Izrael vyhlásil svoju nezávislosť v máji 1948. Nadväzne na to sa začal ozbrojený konflikt, keďže arabské štáty odmietli plán OSN na rozdelenie územia a vznik dvoch štátov. Prímerie sa podarilo uzavrieť pod dohľadom OSN. Stanovila sa aj línia, ktorá oddeľovala izraelské a jordánske sily.
Je bežné, že štáty neberú do úvahy posudok súdu?
Nie je to bežné.
Nestráca takýmto postojom súd svoju vážnosť?
To ukáže čas.
Aké páky má Valné zhromaždenie na to, aby Izrael naplnil posudok súdu? Podľa neho by mal prestať múr stavať, a to, čo už stojí, zbúrať?
Valné zhromaždenie nemôže prikazovať, môže len dávať výzvy, odporúčať a mobilizovať verejnú mienku. Záväzné rezolúcie môže prijímať len Bezpečnostná rada OSN. Či v nej múr skončí, je už na politikoch a na základe ich pokynov na práci diplomatov.
Z deviatich rokov máte za sebou rok a pol, čo ste sa stali sudcom v Haagu. Prekvapilo vás niečo v jeho práci?
Bola to pre mňa zmena. V diplomatickej komunite, v ktorej som pôsobil, má človek veľmi aktívny a rôznorodý profesionálny život. Súd je úplne iná inštitúcia. Tvorí ho individuálna práca 15 sudcov. Každý študuje podklady sám a svoj názor predkladá v písomnej podobe. Potom sa oboznámi s názormi kolegov. Rozhodnutie súdu je však výsledkom diskusií a predstavuje väčšinový názor.
Prácu súdu som poznal aj z čias, keď som Slovensko zastupoval v spore s Maďarskom o sústavu vodných diel na Dunaji. Z tohto obdobia v ňom pôsobí ešte osem sudcov.
Majú sudcovia predpísané, koľko času majú na naštudovanie materiálov?
Súd ročne vynesie štyri až päť rozsudkov. Obvykle sú to veľmi zložité kauzy s rozsiahlym spisovým materiálom – päť aj šesťtisíc strán. Súd sa musí vyvarovať akejkoľvek chyby. Proti jeho rozsudku sa nedá totiž už nikde odvolať. Lehoty si stanovuje sám. Pre každý prípad sú iné. Za doterajšie moje pôsobenie som bol pri vynesení štyroch rozsudkov. V súčasnosti mu zostáva posúdiť ďalších 20 sporov. Osem z nich sa týka napríklad žaloby Srbska a Čiernej hory proti členským štátom NATO, ktorá súvisí s ich akciou na jar 1999 v Kosove.
Kauzu posudzujete bez toto, aby ste išli do terénu?
V 58-ročnej histórii súdu sa sudcovia do terénu vybrali len raz, a to práve pri spore o sústavu vodných diel na Dunaji.
V akom jazyku sudcovia komunikujú?
Oficiálnymi jazykmi sú angličtina a francúzština. Ak je stanovisko v jednej z rečí, tak sa prekladá do druhej a na zasadnutí súdu sa zase tlmočí. Pri kauzách sa súčasne pracuje na anglickom aj francúzskom texte rozhodnutia. Pred vynesením rozsudku súd určí, ktorý z dvoch textov sa považuje za autentický. Dodržiava sa princíp rovnosti jazykov.
Stalo sa niekedy v histórii súdu, že by sudcovia podľahli politickému tlaku či nadržiavali svojej domovskej krajine?
Takéto prípady nie sú známe. Sudca bežne hlasuje proti právnym tézam štátu, ktorého je občanom. Sudca tu totiž nezastupuje svoju krajinu. Musí pôsobiť nezávisle. Napríklad sudca z USA hlasoval v spore medzi Mexikom a USA proti argumentom Spojených štátov amerických.
Z hľadiska kariéry právnika môžete dosiahnuť ešte viac, ako byť členom súdu v Haagu?
Vyššie právnické miesto už neexistuje. V poslednom období však vzrástol počet medzinárodných súdnych inštitúcií, napríklad Medzinárodný tribunál morského práva, Medzinárodný trestný súd na stíhanie vojnových zločincov. Okrem toho pôsobia trestné tribunály špeciálne pre Juhosláviu a Rwandu a regionálne medzinárodné súdy. V Európe sú takými súdy v Luxemburgu a Štrasburgu.
Lákala by vás práca aj v trestných súdoch?
Som spokojný s tým, čo robím. Čo bude o sedem a pol roka, je predčasné hovoriť.
Koľko ráz môže byť sudca zvolený za člena haagskeho súdu?
Štatút nebráni znovuzvoleniu. V histórii súdu len sudca z Japonska a sudca z Poľska boli zvolení tri razy.