To po mne strieľali, tvrdí Talianka

USA zatiaľ nepodali uspokojujúce vysvetlenie v prípade streľby amerických vojakov na prepustenú taliansku novinárku Giulianu Sgrenovú. "Premiér očakáva, že vzhľadom na dobré vzťahy oboch štátov, prezident USA nedovolí, aby čo len kamienok zakrýval svetlo pravdy," oznámil úrad talianskeho premiéra. Pre prestrelke zahynul taliansky agent Nicola Calipari, ktorý Sgrenovú chránil vlastným telom.

07.03.2005 00:00
debata

Lietadlo s telom Calipariho čakal v Ríme v noci zo soboty na nedeľu premiér Silvio Berlusconi aj prezident Carlo Azeglio Ciampi. Americký prezident George Bush vyjadril Berlusconimu telefonicky hlbokú sústrasť a sľúbil dôsledné vyšetrenie. Berlusconi však stále nepochybuje o tom, že Taliani zostanú v Iraku. Taliansky parlament čaká o tom tento týždeň ďalšie zo série hlasovaní na podnet opozície.

Oslobodená novinárka Giuliana Sgrenová včera vyrozprávala svoj príbeh v novinách Il Manifesto, pre ktoré pracuje. „Všetci vedia, že Američania nechcú vyjednávať, a preto neviem, prečo by som mala vylúčiť, že som bola terčom ich paľby,“ vyhlásila.
Auto so Sgrenovou prešlo cez všetky cestné kontroly a bolo asi 700 metrov od letiska, keď ho zasypala spŕška guliek. Guľka zasiahla Calipariho do hlavy, keď chcel novinárku chrániť vlastným telom. Calipari (51) viedol taliansku spravodajskú misiu v Iraku a zaslúžil sa o oslobodenie viacerých rukojemníkov.

Únoscovia odviedli novinárku do Bagdadu a tam ju nechali so zaviazanými očami. „Buď pokojná, o desať minút si po teba prídu,“ spomína novinárka na slová únoscov. O chvíľu počula hlas Calipariho: „Giuliana, neznepokojuj sa, si voľná.“ „Spomalili sme a streľba pokračovala. Aj predtým sme išli normálnou rýchlosťou, naše auto im nemohlo byť podozrivé,“ spomína.

Pier Scolari, ktorý novinárku odprevadil do Ríma, tvrdí, že nemohlo ísť o omyl. „Verzii, že odmietli zastať pred barikádou, nikto neuverí. Mali by predovšetkým vysvetliť, prečo k autu nikoho nepustili niekoľko minút, veď tam boli zranení,“ komentoval pre francúzsky denník Le Parisien verziu americkej strany. Tá tvrdí, že vojaci pred streľbou vyslali varovné signály.

Sgrenovú uniesli  pred mesiacom, keď sa zhovárala s utečencami z Fallúdže, mesta, ktoré bolo na jeseň minulého roku terčom americkej ofenzívy. S únoscami sa spojil najskôr Iracký mierový inštitút. „Chceli vyjednávať priamo s veľvyslanectvom. Jednak preto, že chceli výkupné, ako aj preto, lebo sa báli, že by mohlo dôjsť k únikom informácií k irackým a mnohonárodným silám,“ povedal pre belgickú televíziu RTBF iracký poslanec a šéf tejto inštitúcie Jonadan Kanna. Podľa  chceli únoscovia milión dolárov. Rím vyplatenie výkupného nikdy nepriznáva, podľa neoficiálnych zdrojov však platí ochotne.

„Keby chceli Američania odstrániť novinárku, určite by nato využili svojich ľudí medzi Iračanmi a nezvolili by možnosť paľby do vlastných radov, a to ešte neúspešne,“ napísali talianske noviny Il Messaggero s odvolaním na zdroj talianskych tajných služieb. Dodali, že talianske tajné služby určite informovali svojich amerických kolegov o vyjednávaní s únoscami.

debata chyba