Organizácia vojnových invalidov – HVIDRA - na podporu hľadaného generála pred svojim sídlom v Záhrebe vyvesila billboard s rozmermi päť krát päť metrov. Predstavitelia HVIDRY vyhlásili, že generál si v prvom rade zaslúži uznanie za to, že Chorvátsko vôbec môže rokovať s EÚ.
Rozhodnutie ministrov zahraničných vecí krajín EÚ – ktoré sa opiera o stanovisko hlavnej prokurátorky tribunálu Carly del Ponte, že Chorvátsko s Haagom plne nespolupracuje - je vôbec prvým prípadom odkladu vstupných rokovaní s kandidátom. Chorvátsko o členstvo požiadalo v roku 2003 v nádeji na prijatie v roku 2007.
V utorok HVIDRA inštalovala billboard s rozmermi 2,5 × 2 metre pri vstupe do prímorského mesta Zadar, na ktorom je okrem Gotovinu vyobrazený aj pápež Ján Pavol II. a text „Do teba vkladám svoju vieru, Bože môj“. Náklady na vyvesenie tohto plagátu vo výške 10.000 kún (asi 50.000 Sk) pokryl nemenovaný obchodník. Vatikán bol jedným z prvých štátov, ktorý v roku 1991 uznal nezávislosť prevažne katolíckeho Chorvátska.
V centre mesta Split na pobreží Jadranského mora sa v pondelok objavili plagáty s Gotovinom. Podľa miestnych predstaviteľov 34 čiernobielych plagátov formátu A3 na budovy na jednej z ulíc vylepili neznáme osoby. Na plagátoch je nápis „Nie vzdaniu sa – nie predaju“.
Podobnou formou vyjadrujú podporu generálovi aj v iných častiach krajiny. Člen mestskej rady Zadaru na zasadanie prišiel s odznakom s podobizňou Gotovinu.
Gotovina sa ukrýva od polovice roku 2001, keď ho haagsky tribunál obžaloval z vojnových zločinov spáchaných v roku 1995 na chorvátskych Srboch. Tribunál Gotovinovi pripisuje zodpovednosť za zabitie 150 civilistov a vyhnanie ďalších 150.000 krajinských Srbov, ktorí v roku 1991 s podporou Belehradu povstali proti vyhláseniu chorvátskej nezávislosti na Juhoslávii. Mnohí Chorváti považujú Gotovinu za hrdinu vojny.
Chorvátska vláda tvrdí, že Gotovina nie je na území krajiny a nie je v jej moci zatknúť ho. Del Ponte je ale presvedčená, že generál je v dosahu záhrebského kabinetu.
Chorvátski predstavitelia neskrývajú svoje roztrpčenie rozhodnutím únie, ktoré sa črtalo už dlhší čas. Branimir Glavas, poradca premiéra Iva Sanadera, nedávno vyhlásil, že si EÚ jednoducho neželá, aby sa Chorvátsko stalo jej členom. Ministerka spravodlivosti Vesna Škare-Ožboltová v nedeľu vyhlásila, že Európa nepomohla Chorvátsku, keď sa v roku 1991 stalo obeťou agresie. Charizmatický chorvátsky kňaz Gotovinu verejne vyzval, aby sa nevzdával.
Podľa popredného právneho experta – poslanca za opozičných sociálnych demokratov – Iva Josipoviča, odklad prístupových rokovaní „povzbudí a posilní protieurópske sily v Chorvátsku, hlavne extrémne pravicové“. Tento trend naznačuje aj nedávny prieskum Eurobarometer, v ktorom členstvo svojej krajiny v EÚ podporilo len 30 percent Chorvátov.
Prezident Stipe Mesič vyzval spoluobčanov, aby neprepadali zúfalstvu. „Netreba dramatizovať. Som si istý, že čoskoro preukážeme našu vierohodnosť, ukážeme, že sme podnikli všetko možné pre plnú spoluprácu“ s tribunálom, povedal počas návštevy Izraela.
Kritici však tvrdia, že za eurofiasko si vláda môže sama. Kabinet – tak súčasný, vedený reformovaným Chorvátskym demokratickým spoločenstvom (HDZ), ako aj predchádzajúci, na čele so sociálnymi demokratmi – sa roky zdráhal ísť po Gotovinovi, v obavách z nacionalistických protestov. Vláda generála vyzvala, aby sa vzdal a len nedávno nariadila polícii, aby „znásobila úsilie“ o jeho vypátranie.
„Sanader bude vedieť, že neurobil všetko, čo mohol,“ povedal politický analytik Neven Santič. „Je to tiež jeho osobná porážka, ktorá by ho mala konečne presvedčiť, že slová by mali byť vždy premenené na skutky.“