Izrael zadusil znovuzrodený život v Libanone

Za jediný týždeň izraelských útokov sa Bejrút zmenil ešte z nedávneho lákadla státisíce turistov na mesto prízrakov. Honosnú triedu Avenue des Français na pobreží Stredozemného mora lemovanú palmami teraz nezdobia športové kabriolety. Stíchla aj hudba.

21.07.2006 07:48
debata

Akoby sa atmosféra vrátila o niekoľko rokov späť. Do čias, keď zúrila občianska vojna. Rozbombardované medzinárodné letisko, prerušené dodávky elektrickej energie, vyrabované supermarkety. Ľudia majú strach z večného nedostatku jedla.

„Je to šialený chaos. Nemôžem uveriť, že nás Izraelčania dokázali poslať k zemi za jediný deň,“ bedáka bankár Karim Hamádí. Jeho slová majú horkú príchuť, pretože Bejrút sa práve začal zotavovať z hlbokých jaziev po občianskej vojne a pomaly sa začínal podobať na legendárny Paríža Blízkeho východu. „Bude nám trvať celé roky, kým sa nám podarí vrátiť mestu niekdajší bohatý život,“ vraví zamyslene.

Pred bejrútskym hotelom Phoenicia. Po exotických kráskach zavesených do svojich elegantných sprievodcov, ktorí sem chodili kvôli kulinárskym špecialitám z kuchyne francúzskych majstrov, niet ani stopy. Obchodné strediská v Bejrúte síce fungujú, ale sú poloprázdne. Prichádzala sem početná klientela z celého Blízkeho. „V celej krajine sme museli zo šestnástich obchodov špecializujúcich sa na oblečenie zavrieť deväť. Očakávali sme rekordne úspešnú sezónu a tomu zodpovedali aj naše investície,“ vraví smutne predstaviteľ reťazca Šarbíl Bedžání. Naopak, situáciu si pochvaľujú lekárnici. „Ako to vo vojne chodí, ľudia najviac kupujú upokojujúce prostriedky“ vraví majiteľ lekárne.

Len nedávno sa podarilo dokončiť obnovu bejrútskeho centra, kde sa už kedysi v minulosti zhromažďovali labužníci, ako aj fajčiari kuracej nargilé. Dnes je aj tam prázdno. Opustená ostala aj americká univerzita. Zahraniční profesori odcestovali za niekoľko hodín do bezpečia v zahraničí. V ich bytoch žijú zatiaľ ich libanonskí kolegovia. Myslia si totiž, že sú v nich chránení pred izraelskými náletmi.

Aj v neďalekej reštaurácii De Prague bývalo plno. „Večer zatvárajú, inak by z nás Izraelčania urobili alkoholikov,“ vraví rezignovane jeden zo stálych hostí Mahdí. Živil sa ako burzový maklér. Izraelské bomby však pripravili aj jeho o prácu. Skupinka študentov sedí pri vedľajšom stole. Sú neobyčajne ticho. „Nie je o čom hovoriť. A aj keď začneme, tak iba o prežitých hrôzach. Takže je lepšie mlčať,“ vysvetľuje jeden z mládencov.

debata chyba