Pre niekoho ste hrdina pre niekoho zloduch. Kto ste?
Odpoveď je jednoduchá – som predseda najsilnejšej opozičnej strany v Kosove, Demokratickej strany Kosova a bol som líder Kosovskej oslobodzovacej armády. Keď ste v politike, ľudia vás hodnotia z dvoch pohľadov. Alebo vás majú radi, alebo vás nemajú príliš v láske. Nemyslím si, že by som v tomto predstavoval nejakú špeciálnu výnimku v porovnaní s ďalšími politickými lídrami. Platí to tak všade na svete.
Na politickej scéne ste rival kosovského expremiéra Ramusha Haradinaja, ktorého obvinili z vojnových zločinov. Pripúšťate, že by mohol byť vinný?
Neexistuje Albánec z Kosova, ktorý by si zaslúžil, aby bol v Haagu.
Ste si absolútne istý?
Kosovská oslobodzovacia armáda nebola kriminálna organizácia, nepáchala žiadne zločiny.
Ani žiadni jednotlivci?
Opakujem. Neexistuje Albánec z Kosova, ktorý by si zaslúžil, aby bol v Haagu.
Takže medzinárodný tribunál urobil zlý krok?
Nebolo to dobré rozhodnutie. Kosovská oslobodzovacia armáda je najúspešnejším oslobodzovacím hnutím v histórii. Náš boj znamenal vojnu, ale som rád, že preto sa muselo Srbsko vzdať Kosova, lebo pre nás to znamenalo dobrú vec.
Je však nemožné povedať, že voči Srbom sa nespáchali žiadne zločiny. Tvrdíte, že v časoch Kosovskej oslobodzovacej armády sa nič také neudialo. A čo udalosti z marca 2004, keď mnoho Srbov pod hrozbou násilia muselo opustiť svoje domovy a boli aj mŕtvi?
Udalosti z marca 2004 sa už nikdy nebudú opakovať a podľa môjho názoru boli trocha zveličené a neboli priamo politicky či etnicky motivované. Dôležité je, že sa snažíme napraviť to, čo sa vtedy stalo.
Darí sa to?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že áno. Postupne smerujeme k občianskej spoločnosti, v ktorej majú všetci rovnaké práva, bez ohľadu na etnickú príslušnosť.
Väčšina ľudí v Kosove sú moslimovia. Vidíte nejaké trendy, ktoré naznačujú, že by časť spoločnosti mohla skĺznuť do islamského extrémizmu?
Ide tu o akýsi druh paranoje. Ľudia v Kosove sú otvorení západným hodnotám. Azda najotvorenejší zo všetkých národov, ktoré žijú v tomto regióne. Sme pripravení stáť po boku štátov, ktoré bojujú proti terorizmu.
Budúcnosť Kosova vidíte v EÚ. Čo môžete únii ponúknuť?
Nič viac, ale ani nič menej ako ostatné krajiny. Alebo predsa len niečo viac – stabilitu v regióne.
Politická scéna v Kosove nie je veľmi rôznorodá. Hoci ste v opozícii, líši sa vaša strana vôbec niečím od vládnucich?
Všetci hovoríme o nezávislom demokratickom Kosove, lebo je to jednoznačná vôľa ľudí. Na tom nikto nič nezmení. Vládnuce koaličné strany sú však „namočené“ do prípadov korupcie a sú spojené s organizovaným zločinom. Tieto strany, Demokratická liga Kosova a Aliancia pre budúcnosť Kosova, patria do minulosti. Dokonca tvrdím, že sú reprezentanti zla v dnešnom Kosove. Moja strana sa na rozdiel od vlády snaží bojovať proti korupcii, sme v tom lídri. Verím, že po ďalších voľbách budeme spolu s koaličnými partnermi napĺňať naše predstavy.
Hovoríte o koaličných partneroch, ale zároveň ďalšie strany ostro kritizujete, s kým by ste sa teda vy osobne boli ochotný spojiť? Nemáte totiž príliš na výber, veď v Kosove sú okrem vašej strany už len ďalšie tri či štyri významnejšie politické subjekty.
Mojím cieľom je v budúcnosti zostaviť stabilnú koaličnú vládu, ktorá bude mať multietnický základ.
Takže počítate aj so Srbmi a s inými opozičnými stranami.
S kým presne počítam, vám budem vedieť povedať po voľbách, ktoré by sa mali uskutočniť, keď bude vyriešená otázka konečného štatútu.
Získať nezávislosť je jedna vec, ale riadiť štát druhá. Hovoríte, že terajšie vládne strany sú spojené s organizovaným zločinom…
Nie sú s ním len spojené, ony ho priamo riadia.
Je vaša strana v tomto iná?
Určite áno. Koalícia nerešpektuje vládu zákona, my áno. Vláda prekračuje hranice spravodlivosti, právo si vysvetľuje po svojom a zákony ohýba vo svoj prospech. Zasahuje to aj menšiny v Kosove. Táto vláda spôsobila, že všetci sú veľmi chudobní a máme rekordnú nezamestnanosť v Európe. Vláda nedokázala urobiť žiadne reformy v oblasti hospodárstva, vzdelávania, sociálnej ani kultúrnej sfére. Máme problémy s dôchodkami a pracujúci majú veľmi malé práva.
Ako teda funguje rokovací tím o budúcom štatúte, v ktorom ste aj vy, keď súčasná vláda je taká zlá? Nespôsobuje to problémy?
Je to veľký problém, ale v tejto chvíli je to skutočnosť, ktorú musíme rešpektovať. Viete, niekedy sa hovorí, že Kosovo smeruje k nezávislosti, ale to nie je pravda. My sme už nezávislosť v roku 1999 získali. V konečnom štatúte ju musíme definovať. Nezávislosť nie je majetkom nejakej politickej strany alebo parlamentu. Nezávislosť patrí ľuďom, oni o ňu bojovali, je z ich vôle. Toto musí byť pre nás veľkým a jednoznačným záväzkom. Pre všetkých politických lídrov, bez ohľadu na to, či sa máme radi, alebo nie.
Ako dlho ešte bude potrebné, aby v Kosove zostávali zahraniční vojaci?
Istý čas tu ešte určite zostanú, ale ich počet bude postupne čoraz menší. Dnes máme v Kosove vojakov NATO, zajtra chceme byť súčasťou NATO. Tak ako je aj Slovensko. Tu sa chcem ešte zastaviť pri tragédii, ktorá sa v januári stala vašim vojakom vracajúcim sa z Kosova. Boli sme veľmi smutní, pretože nám tu pomáhali a na to nikdy nezabudneme. Bojovali za mier v mojej domovine. Verím, že tu pre nich už onedlho budeme mať dôstojný pamätník.
Integrácia je zložitý proces a Kosovo nemá najlepší imidž v zahraničí. Väčšina ľudí si spája Kosovo s organizovaným zločinom, a spomenuli ste to aj vy, s drogami a pašovaním ľudí.
V politických kruhoch nemá Kosovo až taký hrozný imidž, ktorý ste vykreslili. Je tu však jedna závažná vec. Niekto sa snaží ukázať svetu iné Kosovo.
Kto?
Obraz Kosova, ktorý nezodpovedá skutočnosti, kreslí za nás Belehrad. To však už nebude mať dlhé trvanie.
Predpokladáte, že sa otázka konečného štatútu vyrieši už v novembri?
Nechcem teraz hovoriť o presnom čase a dátume. Viem však, že konečným riešením bude naša nezávislosť.
Vrátim sa teda k riadeniu štátu. Po probléme spolunažívania je najväčším problémom Kosova nezamestnanosť, aj vy ste to spomenuli. Viac ako 60 percent ľudí nemá prácu. Čo s tým?
Na vyriešení toho musíme lepšie spolupracovať s krajinami Európskej únie, najmä s tými, ktoré vstúpili do EÚ len nedávno, ako je aj Slovensko. Vy tento problém dobre poznáte a postupne sa vám ho darí riešiť, prečo by sa ho s vašou pomocou postupne nedarilo riešiť aj nám. Potrebujeme však začať rýchlo, lebo už teraz tu máme krízu, ktorá by sa mohla ešte prehĺbiť. Práve nezávislosť a suverenita by sa mohli stať novým štartom. Získame novú príležitosť, ktorá by sa mala prejaviť v hospodárskej aj politickej sfére.
Zmena však nepríde šibnutím čarovného prútika.
Budeme mať však konečne normálny prístup k zdrojom Svetovej banky či Medzinárodného menového fondu. To by malo vytvoriť lepšie podmienky pre malé a stredné podnikanie, ktoré bude kľúčové v hospodárskom raste.
Môže nezávislosť predstavovať aj novú kapitolu vzťahov so Srbskom?
Samozrejme. Nezávislosť Kosova bude prospešná pre celý región. Aj my, aj Srbsko budeme mať nakoniec aj tak spoločnú budúcnosť v NATO a únii ako dva samostatné štáty.
Čo však nová srbská ústava, ktorá hovorí o Kosove ako nedeliteľnej súčasti Srbska?
Nie je to múdry krok, ale nebude to mať nijaký vplyv na rokovanie o budúcom štatúte. Je to čisto vnútropolitická záležitosť Srbska, na ktorej sa niektorí srbskí politici snažia získať politický kapitál.