Gatesove rozhovory koncom apríla v Moskve označila americká tlač za neúspešné. Aj keď rovnaké hodnotenie Biely dom verejne nezdieľa, vysiela teraz do Ruska svoje diplomatické eso, najbližšiu prezidentovu spolupracovníčku, húževnatú vyjednávačku a plynulo po rusky hovoriacu znalkyňu sovietskej a ruskej problematiky Riceovú.
Rusi, aj keď to nahlas nepriznávajú, sa nechcú zmieriť s americkou vojenskou prítomnosťou v krajinách svojho bývalého politického a vojenského vplyvu. O radare a základni hovoria ako o zariadeniach, ktoré je možné prezbrojiť na útočné objekty, a hrozia, že na ne zamieria svoje rakety. Američania naopak zdôrazňujú obranný charakter základní a ruské argumenty považujú za prehnané.
„Myšlienka, že nejakých desať rakiet a pár radarov vo východnej Európe môže ohroziť sovietsku strategickú odstrašujúcu silu, na úplne smiešna a každý to vie,“ vyhlásila Riceová minulý mesiac na ministerskej schôdzke NATO v Osle. „Rusi majú tisíce hlavíc. Predstava, že možno zastaviť ruské jadrové odstrašovanie niekoľkými raketami, nedáva zmysel,“ uviedla.
Moskva sa však na situáciu pozerá inak. Prezident Vladimír Putin neváhal pri oslavách ukončenia druhej svetovej vojny použiť slová, ktoré boli o osem časových pásiem na západ chápané ako skryté prirovnávanie Spojených štátov k nacistickému Nemecku.
„Príčiny každej vojny je treba hľadať v chybách mierových časov,“ povedal Putin, podľa ktorého aj v súčasnosti hrozby pretrvávajú, len menia svoju podobu. „A v týchto nových hrozbách, ako v časoch "tretej ríše,“ vidíme rovnaké ignorovanie ľudského života, rovnaké požiadavky na svetovú výnimočnosť a diktát," vyhlásil.
Napriek intenzívnejšej diplomatickej výmene v posledných týždňoch, vrátane štrvrtkového Bushovho telefonátu Putinovi a plánované schôdze oboch prezidentov v júni v Nemecku sa v Spojených štátoch všeobecne usudzuje, že vzťahy medzi veľmocami sa zhoršujú. Na americkej strane môže byť na vine nedostatok kapacity, ktorú administratíva vrhla na boj s terorizmom a do vojen v Afganistane a Iraku. Rusi zase vzhľadom na isté vyčerpanie USA štvorročnou vojnou a vďaka posilňovaniu vlastného vplyvu nad energetickými zdrojmi a ich distribúciou vidia možnosť na návrat na svetové výslnie.
Podobné hlasy zaznievajú aj z Mosky. „V posledných mesiacoch nebola diskusia medzi Ruskom a Spojenými štátmi príliš konštruktívna,“ pripustila analytička Rose Gottemoellerová, riaditeľka moskovského strediska Carnegie. Vyjadrenia ruských politikov podľa nej naznačujú, že Kremeľ vníma stále silnejšie NATO a USA opäť ako nepriateľov. „Nevidím mnoho signálov, že by Rusko, prezident Putin či minister zahraničných vecí Sergej Lavrov mali náladu zmeniť názory. Veria, že Rusko je dôležitou krajinou, významným geopolitickým hráčom,“ povedala.
Rusko však podľa nej intenzívnejšie spolupracuje s USA v mnohých medzinárodných otázkach a objektívne neexistujú dôvody, prečo by mala Moskva svoj postoj pritvrdzovať tak, ako to robí teraz. „Darí sa ekonomicky, ceny ropy aj plynu sú vysoké a bezpečnostná situácia okolo Ruska sa fakticky nijako nezmenila. Možno to čiastočne súvisí s politickou kampaňou pred parlamentnými a prezidentskými voľbami v Rusku,“ podotkla. Aj Spojené štáty zdôrazňujú, že v rade oblastí, napríklad v boji proti terorizmu, s Ruskom dobre spolupracujú. Ani stret okolo protiraketovej obrany vraj nesignalizuje úsvit novej studenej vojny.
Rusi však ťažko nesú americké lekcie z demokracie. Riceová vo štvrtok vyhlásila, že vzťahy s Moskvou komplikuje oneskorenie ruských demokratických reforiem a hrozby Putinovej vlády okolitým štátom. Moskva podobné vyjadrenia hodnotí ako arogantné a pokrytecké.
Ruskí predstavitelia tvrdia, že majú na americkú ministerku mnoho "zásadných otázok/. Okrem nesúhlasu s budovaním prvkov protiraketovej obrany v Poľsku a v Česku jej pravdepodobne vytknú redislokáciu amerických ozbrojených síl v Európe i zvyšovanie vojenskej prítomnosti Spojených štátov v Rumunsku a Bulharsku.
Podľa šéfa zahraničného výboru Štátnej dumy Konstantina Kosačeva by Riceová mala popísať ďalšie plány Washingtonu ohľadom krajín ako Irak, Irán, Afganistan či Severná Kórea. Rusi by jej zase mali vysvetliť, čo presne myslia moratóriom, ktoré uvalili na plnenie zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe.