"Bol to šok,” spomína Jegor Ligačov (86), vtedajší muž číslo dva v sovietskom straníckom vedení. "Ten mladík naplno odhalil, že nedostatok disciplíny už zasiahol aj ozbrojené sily a ohrozuje samotnú obranyschopnosť krajiny,” hovorí pre Pravdu.
Na požičanom stroji hamburského leteckého klubu Rust doletel najskôr do Helsínk. Tam natankoval, nahlásil, že letí ďalej do Štokholmu, ale nad morom zrazu prerušil spojenie s riadiacim strediskom, zmenil kurz na juhovýchod a nad estónskym pobrežím vstúpil do sovietskeho vzdušného priestoru. Po štyroch hodinách bol nad Červeným námestím. V päťdesiatmetrovej výške nad ním tri razy zakrúžil, na moste si našiel voľné miesto na pristátie a pred zrakmi užasnutých ľudí doroloval až ku kremeľskej Spasskej bráne.
Foto: ČTK/AP
Kým ho zatkli, naivný Nemec Moskovčanom vysvetľoval, že prišiel, aby potriasol ruku šéfovi Kremľa. "Chcel som mu povedať, že tento vzdušný most má spojiť Východ a Západ,” spomínal nedávno pre denník la Repubblica.
Svet sa bavil na zosmiešnenej superveľmoci. Amatérsky pilot z Hamburgu, ktorý len pol roka predtým získal letecké osvedčenie, ilegálne doletel do samého srdca sovietskej ríše práve v deň, keď tá oslavovala Deň pohraničníkov. O Červenom námestí sa začalo hovoriť ako o letisku Šeremetevo 3. A podľa populárnej anekdoty v okolí Kremľa napevno prizvárali všetky kanalizačné poklopy, aby sa z nich nevynorila nepriateľská ponorka.
"Protivzdušná obrana zlyhala,” rozhorčuje sa aj po dvadsiatich rokoch Ligačov. "O narušiteľovi vedeli, videli ho, dokonca ho chvíľu sledovali stíhačky, ale neprinútili ho pristáť a nič nespravili preto, aby sa nedostal až do Moskvy.” Rustovi sa podarilo doletieť do cieľa vďaka tomu, že sovietsky systém protivzdušnej obrany nebol zameraný na ľahké motorové lietadlá, ktoré nemohli spôsobiť veľké škody, myslí si vojenský analytik Alexandr Goľc. "Dôležitým faktorom bola aj váhavosť veliteľov, ktorým vtedajší rozkaz číslo 0045 výslovne zakazoval zostreľovať civilné lietadlá,” hovorí pre Pravdu. Moskva totiž nechcela riskovať podobné ochladenie vzťahov so Západom, aké nastalo tri a pol roka pred Rustovým letom, keď sovietska stíhačka pri Sachaline zostrelila kórejské dopravné lietadlo s 269 ľuďmi na palube.
Konšpiračné teórie, podľa ktorých Rust nekonal spontánne, ale z poverenia západných tajných služieb, usilujúcich sa pomôcť Michailovi Gorbačovovi, vtedajšiemu reformnému šéfovi Kremľa, zbaviť sa jastrabov v armáde, odmieta Goľc aj Ligačov. "Nie, to určite nie,” hovorí vojenský expert. "Je pritom jasné, že Gorbačov využil tento moment, aby sa zbavil pre neho najnepohodlnejších maršalov a generálov. Iróniou osudu však tí, ktorých dosadil, boli rovnako nepohodlní.” Po čistke odišlo do výslužby vyše tristo vysokých dôstojníkov. O funkciu prišiel aj minister obrany maršal Sergej Sokolov, ktorý mal povesť odporcu perestrojky. Nahradil ho maršal Dmitrij Jazov, ktorý sa o štyri roky neskôr zapojil do neúspešného protigorbačovovského prevratu.
Hoci Ligačov bol v čase perestrojky konzervatívnym rivalom Gorbačova, jeho postup okolo škandálu s Rustom plne schvaľuje. "S perestrojkou to nemalo nič spoločné. Na personálnych zmenách v ozbrojených silách sme sa zhodli v politbyre. Bola to vecná reakcia, absolútne správna a nevyhnutná. Sokolova som mal rád, dodnes sa stretávame, zostal otvoreným a čestným komunistom, ale vtedy pripustil zlyhanie, tak musel niesť zodpovednosť,” dodáva.
Rusta v Moskve odsúdili za nezákonný vstup na sovietske územie, porušenie pravidiel leteckej dopravy a výtržníctvo na štyri roky nútených prác. Odsedel si však len štrnásť mesiacov a dostal milosť. U Gorbačova sa za neho prihovoril vtedajší kancelár Helmut Kohl. Po návrate do Nemecka mal ešte dva razy opletačky so zákonom. V roku 1991 strávil päť mesiacov vo väzení za to, že počas náhradnej vojenskej služby v nemocnici zranil nožom zdravotnú sestru, ktorá odmietala jeho dvorenie. A o desať rokov neskôr ho odsúdili na zaplatenie pokuty za krádež kašmírového pulóvra v obchodnom dome. Živí sa ako príležitostný obchodný cestujúci a profesionálny hráč pokru.
Svoj let do Moskvy Rust dodnes neoľutoval, s dospelou hlavou by ho však už nezopakoval. "Vtedy som mal 19 rokov a myslel som si, že cieľ ospravedlňuje prostriedky. Dnes som o dvadsať rokov starší a rozmýšľam inak,” povedal nedávno pre denník Moskovskij komsomolec.
Vojenský analytik Goľc však nevylučuje možnosť, že by sa niekomu mohlo podariť zopakovať Nemcov husársky kúsok: "Teoreticky je to možné. Ruský systém protivzdušnej obrany je dnes ešte deravejší, ako bol v roku 1987.”