Dodalo však, že odteraz bude počet ruskej vojenskej techniky závisieť na vývoji vojensko-politickej situácie. Pozastavené budú napríklad zahraničné inšpekcie v ruských vojenských jednotkách.
Ruský prezident tak splnil hrozbu, ktorú prvýkrát nahlas vyslovil koncom apríla vo výročnom prejave k ruským poslancom. Vtedy navrhol na plnenie podmienok zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe uvaliť moratórium, pretože západní partneri Ruska vraj podmienky zmluvy neplnia a odmietli ratifikovať modifikovanú dohodu podpísanú v roku 1999.
Moskve sa nepáči rozširovanie NATO v Európe o bývalé krajiny socialistického bloku i bývalého Sovietskeho zväzu. Mimoriadna júnová schôdza krajín účastných na zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe vo Viedni, zvolaná z iniciatívy ruskej strany, sa skončila bez výsledku. Po stretnutí vraj ruskí diplomati vyhlásili, že sa tak potvrdila ruská analýza celej situácie.
„Mnoho účastníckych krajín nie je pripravená na spoločné hľadanie konštruktívnych riešení,“ vyhlásil vtedy Anatolij Antonov, bezpečnostný odborník ruského ministerstva zahraničných vecí. Moskva dlhodobo kritizuje aj americké plány v Európe vrátane napríklad plánov na vznik protiraketového daždníka.
CFE bola podpísaná v roku 1990 v Paríži s cieľom vymedziť rovnováhu síl v Európe medzi krajinami vtedajšej Varšavskej zmluvy a NATO. Po búrlivých zmenách v strednej a východnej Európe v 90. rokoch 20. storočia sa účastníkmi dohody stalo tridsať krajín, pre každú z nich sú určené maximálne počty výzbroje a vojenskej techniky.
Rusko tvrdí, že s rozpustením Varšavskej zmluvy a rozšírením NATO prestala CFE zodpovedať reálnej situácii. V roku 1999 bola preto na summite Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Istanbule vypracovaná adaptovaná verzia dohody. Platiť začne, až keď ju ratifikujú všetky účastnícke krajiny. Zatiaľ tak urobili len Bielorusko, Ukrajina, Kazachstan a Rusko.
Niektorí účastníci zároveň prijali jednostranné politické záväzky. NATO ako celok sa okrem iného zaviazalo nerozmiestňovať významné vojenské sily na územiach svojich nových členských štátov, Rusko napríklad súhlasilo s odchodom svojich vojakov z Gruzínska a Moldavska. Spojené štáty a ďalšie krajiny NATO však chcú ratifikovať novú zmluvu až potom, keď Moskva vojská skutočne stiahne. Rusko to však odmieta spájať s plnením CFE.