Prínos práce ocenených spočíva predovšetkým v uplatnení technológie tzv. cielenej modifikácie génov pri pkusoch na myšiach. Tento postup pomáha podľa Nobelovho výboru zistiť, akým spôsobom organizmy zdravých ľudí napáda skupina chorôb, napríklad cukrovka, rakovina alebo kardiovaskulárne či neurovegetatívne ochorenia.
Vedci pri tejto metóde „vypínajú“ niektoré gény skúmaných zvierat, čo im umožňuje skúmať vývoj a funkcie ďalších génov. Vďaka tejto technike „rozumieme omnoho lepšie mechanizmom mnohých chorôb. Je to nepochybne jedna z najzaslúženejších cien,“ komentovala rozhodnutie výboru jeho prezidenta Erna Möllerová.
Foto: ČTK/AP
Mario Capecchi (vľavo) s prezidentom USA Georgeom Bushom
Profesor Mario Capecchi (70), ktorý pochádza z Talianska, ale má americké občianstvo a pôsobí na univerzite v Utahu, pomocou tejto metódy podľa BBC ozrejmil úlohu génov pri vývoji orgánov a objasnil príčinu niekoľkých vrodených deformácií u človeka. „Je to fantastické prekvapenie,“ reagoval Capecchi na správu o získaní prestížnej ceny.
Jeho kolega Martin Evans z Cardiffskej univerzity (66) zmienenú metódu aplikoval na výskum cystickej fibrózy. Za svoju prácu ho v jeho vlasti povýšili do rytierskeho stavu. Tretí z ocenených, profesor Oliver Smithies (82) zo Severokarolínskej univerzity, sa špecializoval na skúmanie rozšírených ochorení, ako sú vysoký tlak alebo zužovanie tepien.
Do konca týždňa oznámi Švédska kráľovská akadémia vied aj nositeľov cien za fyziku, chémiu, ekonomiku, mier a literatúru. Každý z ocenených je dotovaný sumou v prepočte 1,1 milióna eur. Ceny sa každoročne odovzdávajú 10. decembra, v deň výročia smrti jej zakladateľa Alfreda Nobela.
Nobelove ceny za medicínu od roku 2001
- Mario Capecchi, Martin Evans a Oliver Smithies za výskum kmeňových buniek
- Andrew J. Fire a Craig C. Mello za objav zásadného mechanizmu pre kontrolu toku genetických informácií.
- Barry J. Marshall a J. Robin Warren za objav baktérie Helicobacter pylori, ktorá je príčinou žalúdočných vredov.
- Richard Axel a Linda B. Bucková za objav receptorov, ktoré umožňujú vnímať vône a pachy.
- Paul C. Lauterbur a Sir Peter Mansfield za objav magnetickej rezonancie.
- Sydney Brenner, H. Robert Horvitz a John E. Sulston za výskum genetickej regulácie buniek.
- Leland H. Hartwell, Tim Hunt a Sir Paul Nurse za objav regulátorov, ktoré majú vplyv na životný cyklus buniek.