Kedy sa Albánci v Kosove k vyhláseniu samostatnosti odhodlajú, ale zatiaľ nie je jasné. Predstavitelia Kosova dlho hovorili o tom, že nezávislosť príde prakticky hneď potom, čo medzinárodným vyjednávačom 10. decembra vyprší ich mandát. Teraz z jednotlivých vyhlásení vyplýva neskorší termín, pravdepodobne v prvom kvartáli roku 2008.
Základné rozloženie politických síl je už dlhšiu dobu jasné. Ostro proti nezávislosti Kosova vystupuje samozrejme Srbsko, pre ktoré je neprijateľné, aby prišlo o historickú súčasť svojho územia. Srbskí politici tiež hrozia, že vývoj smerom k nezávislosti by mohol destabilizovať Balkán a vyprovokovať napríklad krízu v susednej Bosne. Belehrad začal v poslednej dobe otázku Kosova výslovne spájať práve so situáciou v Bosne, kde by sa mohli o nezávislosť začať usilovať Srbi.
Za Srbskom dlhodobo stojí Rusko, ktoré tohto roku pri prejednávaní v Rade bezpečnosti zablokovalo aj plán zvláštneho vyjednávača OSN Marttiho Ahtisaariho. Ten pre provinciu predvídal nezávislosť pod medzinárodným dohľadom.
Nezávislé Kosovo sa môže stať precedensom
Rezervovane sa k odtrhnutiu Kosova stavajú aj krajiny, ktoré majú problémy so separatistickými tendenciami menšín na svojom území. Podľa nich sa totiž nezávislé Kosovo stane nebezpečným precedensom a môže inšpirovať napríklad separatistov v gruzínskej Abcházii a Južnej Osetii alebo v moldavskom Podnestrí.
Na opačnej strane spektra stoja predovšetkým Spojené štáty, ktoré zrejme Kosovo na novej mape Európy vezmú na vedomie. Uznaniu Kosova je naklonená tiež väčšina členských krajín EÚ, ale jednotliví politici zatiaľ o prípadnej reakcii svojich vlád hovoria len veľmi opatrne.
Európska únia sa zatiaľ dokázala zhodnúť len na tom, že by vzhľadom ku Kosovu mala vystupovať jednotne. Kvôli rozdielnym postojom šéfov diplomacií „dvadsaťsedmičky“ ale doteraz nie je jasné, ako konkrétne by únia na samostatné Kosovo zareagovala.
Viac než 20 krajín EÚ je za nezávislosť Kosova
Na poslednej novembrovej schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ námestník britského ministra zahraničných vecí pre európske záležitosti Jim Murphy povedal, že viac než 20 z 27 členských krajín EÚ je za nezávislosť juhosrbskej provincie. Jednou z tejto dvadsiatky krajín je práve Británia, nezávislosť Kosova podporujú aj Francúzsko a Taliansko.
Aj tí štátnici, ktorí sa zdráhajú vysloviť súhlas samostatnému štátu kosovských Albáncov priamo, pripúšťajú, že nezávislosť je v súčasnosti najskôr jedinou možnou alternatívou. Že okrem nezávislosti už neexistuje nijaká iná cesta, si myslí napríklad rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer. Celkovo podľa predpokladov zrejme Kosovo bez výhrad uzná Albánsko, pretože okolo 90 percent kosovského obyvateľstva tvoria Albánci.
Srbsko a Rusko naďalej trvajú na tom, že riešenie statusu Kosova by malo byť prijaté výlučne v Rade bezpečnosti OSN. Medzinárodní vyjednávači ale vo svojej správe dospeli k záveru, že európske veľmoci aj USA by mali pripraviť svoje budúce kroky bez ohľadu na srbskú a ruskú opozíciu. Podľa amerického zástupcu Franka Wisnera a ruského diplomata Alexandra Bocana-Charčenka dostane Pan Ki-mun ich vyjadrenia v priebehu piatku.
Diplomatické rokovania o budúcom statuse Kosova, ktoré je od bombardovania silami NATO v roku 1999 pod správou OSN, trvajú už niekoľko rokov. Tohto roku ale snahy sprostredkovať dohodu o postavení Kosova definitívne stroskotali. Najskôr Radou bezpečnosti OSN kvôli postoju Ruska neprešiel Ahtisaariho návrh na nezávislosť Kosova pod medzinárodným dohľadom. Koncom novembra potom skončili neúspechom aj rokovania Srbov a kosovských Albáncov pod záštitou medzinárodnej „trojky“ – teda zástupcov EÚ, USA a Ruska.