Som stalinista, tvrdí Stalinov vnuk

Vyzerá ako Stalin, zmýšľa ako Stalin. Obhajuje jeho zločiny. Najstarší vnuk Stalina dedovi nevyčíta ani to, že obetoval život jeho otca, ktorý padol do nemeckého zajatia. "Obviňujú ho, že bol krutý, lebo nevymenil syna za Hitlerovho poľného maršala. Ale on to nemohol spraviť, pretože Stalin bol Stalin," hovorí Jevgenij Džugašvili pre Pravdu. V predvečer 55. výročia dedovej smrti však pripúšťa, že on by asi nedokázal položiť život syna na oltár vlasti: "Ja nie som Stalin." Čítajte rozhovor...

01.03.2008 10:52
Archív Jakova Džugašviliho ml .
Vnuk Jevgenij Džugašvili, na stene obraz Stalina, jeho deda, a na stole fotografia otca Jakova. Vnuk nezazlieva dedovi, že nezachránil jeho otca. „Musel ukázať, že všetci vojaci sú preňho rovnakí, každý z nich je jeho synom," hovorí.
debata

Ako si spomínate na 5. marca 1953?
Bol som v poslednom ročníku suvorovského vojenského učilišťa v Kalinine, teraz sa to mesto volá Tver. Ráno nás vyviedli na nástup a oznámili, že zomrel súdruh Stalin. Celý čas, čo sme tam stáli, mi tiekli slzy.

Boli ste v Moskve na Stalinovom pohrebe?
Poslali ma lietadlom do Moskvy. Ubytoval som sa u strýka Vasilija, s ktorého synom som bol v učilišti. Vasilij, mladší Stalinov syn, ma však nepozval na pohreb. Dostal ma tam strýko z maminej strany, ktorý pracoval v KGB. Previedol ma cez kordóny a mohol som sa ísť rozlúčiť so Stalinom k jeho truhle. Nesedel som však tam, kde sedela smútiaca rodina. Veľmi sa ma to dotklo. Prešiel som okolo katafalku a hotovo.

Ako ste si zapamätali Stalina?
Na kolenách som mu nikdy nesedel. Živého som ho videl iba raz, keď bol náš prápor suvorovovcov na vojenskej prehliadke na Červenom námestí a on stál na tribúne. Zo svojich ôsmich vnukov Stalin videl iba troch. Nejaké živočíšne nežnosti, aby niekoho oblizoval – to si neviem predstaviť. On bol vodca a nie dedo, ktorý sa mazná s vnukmi. To môžem ja. Mne vnuci často sedia na kolenách. Môžu mi hovoriť dedo. Ja o Stalinovi nikdy nehovorím ako o dedovi. Pre mňa to vždy bol vodca, ktorého si nemožno privlastniť. Klaniam sa pred ním, na rozdiel od ostatných vnukov, z ktorých jeden na Stalina nadáva a druhý mlčí. Ja ho bránim, ako viem. Som stalinista telom i dušou.

Spomenuli ste, že vás zaliali slzy, keď Stalin zomrel. Váš bratranec Alexandr Burdonskij však vyhlásil, že s uľahčením prijal správu o smrti tyrana.
On sa vydáva za demokrata. Žije vo svete divadla, kde sú všetci proti Stalinovi, a preto aj on. Áno, hovoril, že mu odľahlo, keď Stalin zomrel. Vyhlásil, že Stalinovi netreba prirábať anjelské krídla, lebo sa na ňom aj tak neudržia. Keď som to počul, povedal som si: čo je to za vyvrheľa? Odvtedy som s ním prerušil všetky kontakty. Keď sme spolu chodili do suvorovského učilišťa, mali sme sa veľmi radi. Bránil som ho vždy ako mladšieho brata. Ale keď začal obviňovať Stalina, nadobro sme sa rozišli. Nielen s ním, ale aj s Josifom Allilujevom, synom Stalinovej dcéry Svetlany. On povedal, že Stalin síce spravil aj niečo dobré, ale najmä spáchal veľmi veľa zla. Podliak jeden!

Vaša teta Svetlana, Stalinova jediná dcéra, sa o ňom tiež dosť neúctivo vyjadrovala.
Tvrdila napríklad, že Stalin bol antisemita. Pritom to nie je pravda. On bol len proti klike, ktorá sa zahniezdila v Kremli a je v ňom aj teraz. Zo žartu si vravím, že by som mal hlasovať za Bogdanova (jeden zo štyroch kandidátov v zajtrajších prezidentských voľbách – pozn. red.). Nie je v Kremli dosťŽidov, hlasujme ešte za Bogdanova, aby sme tam mali celú kompániu, aká tam bola za Lenina, až kým ju Stalin nerozbil. Chceli pomocou ruského ľudu dobyť celú zemeguľu a pritom kašlali na ruských ľudí. Teraz sú opäť v Kremli, majú ropu aj plyn. Všetko sa vrátilo do starých koľají.

Budete v nedeľu voliť?
Som na návšteve u syna v Gruzínsku…

Aj na ruskej ambasáde v Tbilisi sa dá hlasovať.
Nešiel by som, ani keby som bol doma v Moskve. Nemám koho voliť. Žeby Bogdanova? Alebo toho schizofrenika Žirinovského? Či zradcu komunistov Ziuganova?

A Putinovho vyvoleného nástupcu, Medvedeva?
Nemá to zmysel. Všetko už bolo rozhodnuté vopred.

Vráťme sa k Stalinovmu úmrtiu. Myslíte si, že zomrel prirodzenou smrťou?
Postupne sa otvárajú archívy a z dokumentov jasne vyplýva, že ho otrávili. Podľa všetkého v tom mal prsty Lavrentij Berija (dlhoročný šéf štátnej bezpečnosti – pozn. red.). Krátko na to sa aj on stal obeťou zápasu „kto z koho" a k moci sa dostal ten niktoš Chruščov.

Váš syn Jakov sa obrátil na Putina, aby sa nanovo preverili okolnosti Stalinovej smrti. V Rusku sa povráva, že v rámci nového vyšetrovania by sa mohol otvoriť Stalinov hrob na Červenom námestí. Čo si o tom myslíte?
Vyšetrovanie by sme privítali, ale s exhumáciou zatiaľ nemôžeme súhlasiť. Kde sú garancie, že ho opäť vrátia do hrobu? Nech sa najskôr Putin zaručí. Bojíme sa, či to nie je zámienka, aby Stalina vykopali, a potom ho niekde stratili. Určite by to zase robili v noci, ako keď dal Chruščov vyniesť Stalina z mauzólea, kde osem rokov odpočíval po boku Lenina.

Gruzínsko sa ponúklo, že by telesné pozostatky mohli byť prenesené do Stalinovho rodného mesta Gori. Súhlasili by ste s tým?
Stalin bol hlavou veľkého štátu, najvyšším veliteľom Sovietskeho zväzu, a nie politickým predstaviteľom Gruzínska. Ak ho vynesiete spred kremeľského múru a pochováte v Gori, znížite tým jeho status. Som presvedčený, že ruský ľud by to nedovolil, veď Stalin je súčasťou jeho dejín.

Tie dejiny však boli poznačené terorom. Krutý Stalinov režim zabil milióny ľudí.
Čo sa týka krutého režimu: Stalin bol nútený od roku 1939 pripravovať krajinu na vojnu. Prebudovával priemysel na výrobu tankov, delostrelectva, letectva, lebo fínska vojna naplno odhalila slabosť našej armády. Potreboval sa zbaviť piatej kolóny, všelijakých synkov kulakov, ktorí len čakali na chvíľu, kedy sovietskej moci vrazia dýku do chrbta. Boli to zložité časy. Pravdaže, zahynuli aj nevinní. Ale Stalina by som z toho nevinil.

Stalin vravieval: máte človeka, je problém, niet človeka, nie je problém. Súhlasíte s ním?
No a čo? Je to skutočne tak. Vezmite si Trockého. Kým bol, bol aj problém. Odstránili ho, a nebol problém. Najskôr ho Stalin poslal, nech sa usadí v Alma-Ate a dá pokoj. Ale on nedal pokoj, preto ho bolo treba zlikvidovať. A dobre, že to Stalin spravil.

Ani to Stalinovi nezazlievate, že ste vyrastali bez otca? Keď Jakov padol do nemeckého zajatia a Hitler ponúkol, že ho prepustí za Friedricha Paulusa, veliteľa armády porazenej pri Stalingrade, Stalin vraj vyhlásil, že poľného maršala za poručíka nevymení.
Áno, mnohí ho obviňujú, že bol krutý, lebo nevymenil syna za Hitlerovho poľného maršala. Ale on to nemohol spraviť, pretože Stalin bol Stalin. A on musel ukázať, že všetci vojaci sú preňho rovnakí, každý z nich je jeho synom. Nesmel ohroziť bezhraničnú dôveru ľudí v najvyššieho veliteľa, ktorá bola taká kľúčová na fronte i v tyle. Jeden bývalý vojnový zajatec mi povedal, ako ich demoralizovalo, keď sa dozvedeli – lebo fašistická propaganda to tak šírila – že Stalin chce vymeniť Paulusa za syna: „Úplne nám ovisli ruky. A keď sme sa dozvedeli, že súdruh Stalin kategoricky odmietol ponuku, dostali sme znova chuť vzdorovať." Preto si myslím, že Stalina nemožno obviňovať. Bola to jeho osobná tragédia, ktorú ťažko prežíval. Molotov (bývalý šéf Stalinovej diplomacie – pozn. red.) mi rozprával, že o tejto téme v politbyre nikdy nehovoril.

Vy máte dvoch synov. Tiež by ste konali tak ako Stalin? Obetovali by ste syna za vlasť?
Ja nie som Stalin. Nemám svoj štát, za ktorý by som niesol zodpovednosť. Netreba ma stavať pred takú voľbu. Teraz sú iné časy.

Myslíte si, že Stalin považoval svojho syna za zradcu? V tých časoch ten, kto padol do zajatia, bol automaticky považovaný za vlastizradcu. Zrejme to pochopil aj váš otec, keď sa po dvoch rokoch v zajatí vrhol proti ostnatému drôtu.
Približne 450-tisíc našich ľudí si v zajatí oblieklo nemeckú uniformu. Keď sa vojna skončila, pre Stalina boli zradcami. No a čo? Vari im mal dávať vyznamenania? Stalin ich všetkých nahnal do lágrov. Nemohol s nimi narábať v rukavičkách. Bolo ich príliš veľa. Viete, čo je to 450-tisíc? Na porovnanie -Napoleon si podrobil Európu so 600-tisícovou armádou. Skúste sa vyznať v pol milióne ľudí! Veď mnohí sa ani vo vlastnej rodine nevyznajú.

V pondelňajšom dokončení rozhovoru si môžete prečítať, prečo sa rodičia Jevgenija Džugašviliho nezosobášili, aké dedičstvo dostal po dedovi, čo zažil pri nakrúcaní filmu, v ktorom hral svojho starého otca, a ako prinútil vnukov Churchilla a Roosevelta pripiť si na Stalina.


Jevgenij Džugašvili (72) - Jediný z ôsmich vnukov Stalina, ktorý splnil dedov sen a stal sa dôstojníkom z povolania. Na vojenskej akadémii vyštudoval za špecialistu na rádiové spojenie, niekoľko rokov pracoval na kozmickom programe u Sergeja Koroľova. Neskôr vyštudoval históriu, ako docent prednášal na vojenských vysokých školách. Žije striedavo v Moskve a Tbilisi.

debata chyba