Nestor sci-fi Arthur C. Clarke zomrel

Velikán vedeckej fantastiky, britský spisovateľ Arthur C. Clarke zomrel vo veku 90 rokov v nemocnici na Srí Lanke. Skutočnosť oznámil jeho asistent Rohan de Silva. Clarke, ktorý sa preslávil románom 2001: Vesmírna Odysea, bol od svojich 90. narodenín v decembri pravidelným návštevníkom nemocnice. Spisovateľ bol kvôli obrne vyše 20 rokov odkázaný na invalidný vozík.

19.03.2008 08:38 , aktualizované: 09:10
Arthur C. Clarke Foto:
Britský spisovateľ Arthur C. Clarke.
debata

Clarke napísal za 70 rokov svojej tvorby viac ako 80 kníh a stovky krátkych poviedok a vedecko-popularizačných článkov. Poviedky a odborné články písal už v 30. rokoch Do povedomia čitateľov sa dostal až knihou Medziplanetárny let (1950), ktorá bola prvou anglickou publikáciou o základoch kozmonautiky, ktorá zaujala laikov aj odborníkov.

Od roku 1956 žil na Srí Lanke, ktorá sa stala jeho druhým domovom. Venoval sa tu potápaniu v mori, ktoré mu údajne mohlo priblížiť pocity kozmonautov v beztiažovom sta­ve.

"Pod vodou som úplne akcieschopný, " pochvaľoval si. Tu tiež napísal svoje najznámejšie diela. Jeho román 2001: Vesmírna odysea sfilmoval v roku 1968 Stanley Kubrick.

Clarke bol posledným žijúcim členom tzv. veľkej trojky science fiction, do ktorej okrem neho patrili Isaac Asimov a Robert A. Heinlein.

Vo svojich románoch a poviedkach predpovedal mnoho udalostí alebo objavov, ktoré neskôr prišli. V roku 1945 predpovedal pristátie človeka na Mesiaci. Vedci to vtedy označili za nezmysel. Predvídal tiež využívanie satelitov na geostacionárnej dráhe Zeme pre telekomunikač­né účely.

Pri oslavách svojich 90. narodenín vlani v decembri Clarke vyslovil tro želenia: aby svet využíval alternatívne zdroje energie, aby bol na Srí Lanke, kde dlhodobo žije konečne mier a aby sa potvrdila existencia mimozemšťanov.

Clarke bol prostredníctvom internetu neustále v spojení s priateľmi a fanúšikmi na celom svete. Každé ráno trávil mnoho času odpovedaním na e-maily a surfovaním po internete.

V úvahách nad tým, čím by sa chcel najviac zapísať do povedomia ľudí, dospel k názoru, že je to písanie. „Zaoberal som sa písaním, podmorským výskumom i výskumom vesmíru. Z toho všetkého by som bol najradšej, aby si ma ľudia pamätali ako spisovateľa,“ povedal kedysi.

V rozhovore pre agentúru AP povedal, že nikdy neľutoval, že sa v duchu svojich románov nedostal do vesmíru. Dodal, že si už zariadil, aby sa DNA z jeho vlasov dostala na obežnú dráhu Zeme. „Jedného dňa nejaká supecivilizácia možno narazí na túto relikviu zmiznutého ľudstva a ja možno budem existovať v inom čase,“ povedal.

debata chyba