„Nechal si narásť dlhé fúzy a jeho vlasy boli odfarbené na čierno. V srbskej metropole ho objavili asi pred mesiacom,“ uviedol bez udania zdroja srbský denník Politika.
Karadžičov advokát Svetozar Vujačič však novinárom povedal, že mu jeho klient tvrdí, že hol zadržali už minulý piatok v autobuse v Belehrade. Od tej doby je údajne v cele. Podľa jeho slov je to „absolútne protiprávne, čo urobili“. „Sudca tiež povedal, že sa na celú záležitosť pozrie, (na to), kto a prečo ho držal tri dni,“ povedal Vujačič televízii AP.
Dodal, že čo sa týka zdravotného stavu Karadžiča, "predtým muž pri tele schudol a odmieta ponúkanú stravu. Súdny lekár však Karadžiča prehliadol ešte v noci. Jeho zdravotný stav označil za dobrý.
Prvý výsluch Karadžiča podľa vyhlásenia vyšetrovateľa Milana Dilpariča ukončili. Podrobnosti vyšetrovateľ odmietol poskytnúť a označil ich za dôverné. Podľa srbskej agentúry Beta bol výsluch u vyšetrujúceho sudcu prvým krokom na ceste k vydaniu Karadžiča haagskemu Medzinárodnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Agentúra AP v tejto súvislosti uviedla, že proces vydania môže trvať niekoľko dní, ba až týždňov.
Karadžič musí okrem iného dostať v písomnej podobe obvinenie v jazyku, ktorému bude rozumieť. Ak súd potvrdí vydanie, bude to znamenať zelenú pre transfer do Haagu. Karadžič sa ale proti rozsudku môže odvolať.
Karadžič bol na úteku 13 rokov, odkedy ho Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obvinil z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy počas bosnianskej vojny v rokoch 1992–95. Naposledy ho videli a vyfotografovali v júli 1996 v mestečku Han Pijesak v Bosne. ICTY opakovane tvrdil, že Karadžič sa ukrýva v Srbsku a že v roku 2004 ho videli v Belehrade.
Sudca Karadžiča vypočul, rozhodne sa o jeho vydaní
Vyšetrovací sudca ukončil v utorok nadránom predbežný výsluch bývalého vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, čím bol podľa srbských zákonov splnený prvý krok na jeho vydanie Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). „Vypočúvanie sa skončilo,“ citovala agentúra Beta Milana Dilpariča, vyšetrovacieho sudcu Zvláštneho tribunálu pre vojnové zločiny v Belehrade. Dilparič žiadne ďalšie informácie neposkytol s tým, že sú tajné.
Súd musí teraz do troch dní rozhodnúť, či boli splnené všetky podmienky na vydanie obvineného, pričom obhajoba má potom ďalšie tri dni na odvolanie sa voči tomuto rozhodnutiu. Vyššia súdna rada musí odvolanie posúdiť do ďalších 72 hodín, jej rozhodnutie je už však konečné.
EÚ: Je to dôležitý krok pre vstup Srbska do únie
Zadržanie hľadaného vojnového zločinca Radovana Karadžiča je dôležitým krokom na ceste Srbska do Európskej únie. EÚ takto privítala správy o zatknutí bývalého vodcu bosnianskych Srbov, ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obvinil z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. „Tento vývoj dokazuje, že nová vláda v Belehrade plní záväzok prispievať k mieru a stabilite na Balkáne,“ píše sa v reakcii francúzskeho predsedníctva únie.
Podobne reagovala prostredníctvom svojho predsedu Josého Manuela Barrosa aj Európska komisia. „Je to veľmi pozitívny vývoj, ktorý prispeje k spravodlivosti a zmiereniu na západnom Balkáne. Dokazuje to odhodlanie novej srbskej vlády plne spolupracovať s ICTY,“ uviedol Barroso.
Na úteku zostávajú od pondelka už len dvaja balkánski vojnoví zločinci – vojenský veliteľ bosnianskych Srbov Ratko Mladič a jeden z lídrov chorvátskych Srbov Goran Hadžič. ICTY je presvedčený, že Mladič sa tiež ukrýva v Srbsku.
Slovensko víta zadržanie Karadžiča
Ministerstvo zahraničných vecí SR víta zadržanie Radovana Karadžiča, ktorý je obvinený zo spáchania vojnových zločinov na území bývalej Juhoslávie. Uvádza sa to vo vyhlásení rezortu, o ktorom informoval jeho hovorca Ján Škoda. Slovenská diplomacia oceňuje tento úspech srbských úradov a považuje ho za dôkaz, že nová srbská vláda pristúpila razantne a nekompromisne k plneniu cieľov, ktoré sú potrebné pre urýchlenie procesu európskej integrácie. Slovenská republika bude aj naďalej podporovať Srbsko na jeho ceste do Európskej únie, dodáva sa vo vyhlásení MZV SR.
Kto je Radovan Karadžič
Radovana Karadžiča ICTY obvinil z 11 zločinov vrátane genocídy, vyhladzovania, vraždy, úmyselného zabíjania, prenasledovania, deportácií a z neľudských činov voči moslimom, Chorvátom a ďalším nesrbským civilistom počas bosnianskej vojny. Obvinenie medzinárodného trestného tribunálu presne popisuje jeho rolu v bosnianskej vojne v rokoch 1992–95, ktorá bola najkrvavejším konfliktom na Balkáne v 90. rokoch. Zahynulo v nej vyše 200 000 ľudí.
Foto: ČTK/AP
Dokument zdôrazňuje Karadžičovu zodpovednosť za obliehanie Sarajeva, masaker asi 8000 moslimov v Srebrenici, etnické čistky a zriaďovanie zadržiavacích táborov pre nesrbské obyvateľstvo. Karadžič podľa ICTY „naplánoval, nariadil, podnecoval a inak napomáhal spáchaným zverstvám, neprijal potrebné opatrenia, aby im zabránil a nepotrestal vinníkov“.
V táboroch zriadených bosnianskymi Srbmi zadržiavali počas vojny tisíce ľudí v hrozných podmienkach. Vyše 1500 civilistov zomrelo len v troch notoricky známych táboroch Omarska, Keraterm a Trnopolje. Podmienky v táboroch boli vytvorené tak, aby spôsobovali fyzické utrpenie, väzňov psychicky aj fyzicky týrali a dávali im minimálne jedla, píše sa v obvinení. Karadžič podľa ICTY inicioval a zaviedol taktiku vytvárania neprijateľných životných podmienok vrátane prenasledovania a týrania, ktoré mali prinútiť nesrbské obyvateľstvo k odchodu. Tých, čo odísť odmietli, deportovali alebo zlikvidovali. Svoje domovy vtedy opustilo vyše milióna ľudí.
Masaker v Srebrenici v júli 1995 patrí k najhorším od druhej svetovej vojny. Srbské jednotky obsadili srebrenickú enklávu, ktorá už bola pod kontrolou OSN, a zabili asi 8000 moslimských chlapcov a mužov. Karadžič je tiež podľa obvinení zodpovedný za 44-mesačné obliehanie Sarajeva, počas ktorého srbské jednotky „ostreľovali civilné obyvateľstvo s cieľom zabiť, zmrzačiť, zraniť a terorizovať“. Počas obliehania zahynulo 10 000 civilistov.
Vyjadrenia svetových politikov k zatknutiu Karadžiča
„Je to veľmi dôležitý deň pre obete, ktoré čakali na jeho zatknutie viac než desať rokov. Je to tiež dôležitý deň pre medzinárodné súdnictvo. Jasne sa totiž ukazuje, že nikto nie je mimo dosahu práva. Skôr či neskôr sa všetci zločinci na úteku postavia spravodlivosti.“ (vrchný žalobca Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Serge Brammertz)
„Bol na slobode, pretože ho chránila juhoslovanská armáda. Ale tento chlapík bol podľa môjho názoru horší než Miloševič… bol to intelektuálny vodca.“ (bývalý americký veľvyslanec Richard Holbrooke, pričinil sa o ukončenie bosnianskej vojny z rokov 1992 až 1995)
„Táto správa je pre mňa obrovským zadosťučinením. Nová vláda v Belehrade usiluje o nové Srbsko, o novú kvalitu vzťahov s Európskou úniou.“ (vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana)
„Je to dobrá správa pre celý Balkán. Obete musia vedieť, že tí, čo masovo udupávajú ľudské práva, nezostanú bez trestu.“ (nemecká kancelárka Angela Merkelová)
„Blahoželáme srbskej vláde. Ďakujeme ľuďom, ktorí uskutočnili túto operáciu, za ich profesionalitu a odvahu.“ (stanovisko Bieleho domu)
„Zločinec je konečne tam, kde má byť. Predvedený, zatknutý. (…) Myslím si, že to výrazne posúva srbské perspektívy smerom k Európskej únii.“ (podpredseda českej vlády pre európske záležitosti Alexandr Vondra)
