Trojhodinového pravoslávneho obradu sa okrem vdovy Natalie, synov a ďalších príbuzných zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí, bežných i známych, vrátane ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Ten pre pohreb zrušil svoju dovolenku, ktorú trávi na rieke Volge. Šéf štátu položil kvety pri rakve a vyjadril sústrasť vdove, potom hodil hrsť hliny do hrobu.
Patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Alexij II. sa pohrebu kvôli chorobe nezúčastnil, slúžiť bohoslužbu poslal svojho vikára a menovca, arcibiskupa Alexija. Patriarchovi adresoval pred piatimi rokmi sám Solženicyn svoje prianie byť pochovaný uprostred kláštorného cintorína.
So spisovateľom, ktorý sám zažil a potom aj popísal strasti väzenských táborov a zločiny komunistického režimu, sa rozlúčili tisícky ľudí, vrátane ruského premiéra Vladimíra Putina či bývalého sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova, už v utorok. Vtedy bola otvorená rakva vystavená v sále Ruskej akadémie vied i s vojenskou strážou. Putin sa tiež vyslovil za to, aby sa Solženicynovi dostalo viac miesta v učebniciach, pretože „vštepil spoločnosti odpor proti akejkoľvek tyranii“.
Vzdať poslednú poctu bolo možné aj počas noci v Donskom kláštore, keď pri rakve bdeli žiaci duchovného seminára. Miesto v chráme nestačilo množstvu záujemcov o účasť na obrade. Rakvu potom z chrámu vyniesli armádni dôstojníci, vojenská stráž vypálila aj čestné salvy.
„Bol to príliš zložitý a rozporuplný človek, než aby sa dalo jednoducho povedať, že bol svedomím Ruska. Bol vždy sám sebou a preto bol vždy nepohodlný moci. Pre mňa bol hlavne stelesnením vnútornej slobody. Bola by chyba postaviť mu pomník a zabudnúť na neho,“ povedal Jurij Čornyj, ktorý sa ako mnoho ďalších Moskovčanov prišiel so svojím spisovateľom rozlúčiť.
„Je potrebné vzdať poctu veľkému človeku. Takí nám chýbajú, za komunizmu ich zlikvidovali. Národ bez hlavy túži po vláde silnej ruky, kým potrebná je hlavne vláda chytrej hlavy,“ povedala staršia žena, ktorá si neželala byť menovaná. „Bol to prvý človek, ktorý napísal o tom, o čom druhí mlčali. Som hrdá na to, že žil v Rusku,“ uviedla ďalšia Moskovčanka.
Aj napriek štátnej pocte, ktorú vzdali zosnulému, ruské televízie pre úmrtie a pohreb nezmenili svoj program, ani nebol vyhlásený štátny smútok.