Al-Kajdá si v Iraku vyláme zuby

22.08.2008 10:53
Zničená dedina v Iraku
Ilustračné foto Autor:

Namiesto vraždiaceho diktátora prišli samovražední útočníci. Irak sa stal po páde Saddáma Husajna najväčším bojiskom pre Al-Kajdá. Washington sa síce mýlil v tom, keď Saddámov režim spájal s teroristickou organizáciou, jeho odstránením, a najmä chybami po ňom jej však v Iraku otvoril dvere dokorán.

Al-Kajdá si viac nemohla želať – odpor proti Amerike sa zdvihol do rekordných výšok, Irak sa dostal na pokraj občianskej vojny a teroristi nemali najmenší problém získavať do svojich radov nových bojovníkov pre svätú vojnu.

„Irak je pre Al-Kajdá špeciálny prípad,“ povedal pre Pravdu Paul Wallace, politológ z Missourskej univerzity, ktorý sa zaoberá terorizmom. „Pred americkou inváziou tam totiž neexistovala. V Iraku sa vyvinula ako nacionalistická odpoveď na okupáciu.“ Prvotné úspechy teroristov v Iraku podčiarklo aj stiahnutie španielskych vojakov, ktorých nová vláda odvolala po útokoch v Madride v marci 2004. Al-Kajdá tak dostala do rúk ďalšiu silnú propagandistic­kú zbraň.

Ideológia nenávisti sa však Al-Kajdá nevyplatila. Prívrženci radikálneho islamu síce vítali každú správu o zabitom americkom vojakovi, no útoky zo Samary, kde atentátnici Al-Kajdá vo februári 2006 zničili jedno z najposvätnejších miest šiitského islamu, rozpútali násilnosti, aké ani Irak dovtedy nezažil. Al-Kajdá však zároveň na seba obrátila hnev silného súpera – šiitských moslimov.

„Rozdiely v moslimskom svete sú omnoho väčšie, ako si ľudia mimo neho uvedomujú,“ vysvetlil pre Pravdu Mathieu Deflem, sociológ z Juhokarolínskej univerzity. „Al-Kajdá vždy čelila opozícii i medzi moslimami a stále vyvoláva v moslimskej komunite rozpory.“

Najväčšie útoky po 11. septembri

2002 – Tunisko: synagóga, 16 mŕtvych

2003 – Keňa: hotel, 3 mŕtvi

2004 – Madrid: vlaky, 191 mŕtvych

2005 – Londýn: autobusy a metro, 57 obetí

Vlna násilia, ktorú Al-Kajdá spustila, sa obrátila proti sunnitom, proti ktorým smerovali odvetné útoky za jej akcie. Rada kmeňových sunnitských lídrov z provincie Anbár, bašty Al-Kajdá, napokon urobila dôležité rozhodnutie, ktoré zmenilo tvár irackého konfliktu. Uzavrela spojenectvo s Američanmi proti spoločnému nepriateľovi.

„Brutálne útoky teroristov Iračanov obrátili proti nim,“ tvrdí Wallace. „Sunnitské hnutie predchádzalo zvýšeniu počtu amerických vojakov a v podstate mu pripravilo pôdu. Al-Kajdá teraz nahrádza miestne mocenské centrá a určite vo vplyve zaostáva.“

Zmena postoja bola začiatkom konca Al-Kajdá v Iraku. Hoci útoky v menšej miere pokračujú doteraz, teroristická organizácia je v krajine viditeľne na ústupe.

„Al-Kajdá potrebuje pre úspech nepretržitý prílev nových regrútov,“ uviedol pre Pravdu Robert Johnson z univerzity v britskom Bathe, ktorý o koreňoch terorizmu napísal knihu: Ropa, islam a konflikt v Strednej Ázii. „Pre opotrebovaciu vojnu sú nové sily životne dôležité. Al-Kajdá však má teraz nielen problém získavať nových bojovníkov, jej počty v Iraku klesajú.“

Usamova teroristická sieť má problém v Iraku aj z iného dôvodu: zatiaľ nedokázala splniť nič z toho, čo sľubovala. „Cieľ vytvorenia moslimského kalifátu je rovnako vzdialený ako na začiatku. Hoci sa jej darí občas uzatvárať účelové spojenectvá s inými džihádistami, toto zlyhanie má veľký dosah na jej vierohodnosť z dlhodobejšieho hľadiska. Podarilo sa jej vyhnať Američanov z Afganistanu a Iraku? Podarilo sa jej vyvolať reťazovú reakciu, na ktorej konci by bol pád USA, tak ako tvrdia, že v Afganistane privodili pád Sovietskeho zväzu? Zopakovali veľký útok v štýle 11. septembra? Presvedčili moslimský svet, aby prijal ich radikálnu formu islamu? Nie – to je odpoveď na všetky tieto otázky.“

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Kvetinové menu Macaroons pink

Kvetinové menu Macaroons pink

45,99
Nevinnosť Yellow

Nevinnosť Yellow

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk