Jeho stroj zasiahli nad Mogadišom a v zajatí somálskych rebelov strávil 11 dní. Boj v hlavnom meste afrického štátu opisuje aj známy film Čierny jastrab zostrelený (Black Hawk Down), ktorý vraj rád pozeral iracký diktátor Saddám Husajn. Jednotky OSN, v ktorých väčšinu tvorili Američania, sa v Somálsku, postihnutom katastrofálnym hladom snažili nastoliť poriadok. V bitke o Mogadišo zahynulo 3. a 4. októbra 1993 osemnásť vojakov Spojených štátov, ktorých telá vláčili po uliciach, a podľa odhadov USA viac ako tisíc Somálčanov.
Keď ste pred 15 rokmi vzlietli na vrtuľníku Black Hawk nad somálske Mogadišo, nasvedčovalo niečo tomu, že pôjde o veľmi riskantnú akciu?
Spočiatku to bol obyčajný deň. Len čo však bolo na základe spravodajských informácií jasné, že ideme priamo po ľuďoch generála Mohameda Aidida, vedeli sme, že sa bude strieľať. Predtým sme vojenské operácie plánovali na noc, ale tentoraz to malo byť cez deň. Okrem toho sme išli do najnebezpečnejšej časti mesta, do oblasti čierneho trhu. Prakticky tam nebola plocha, kde by sa dalo s Black Hawkom pristáť.
Váš vrtuľník zostrelili ako druhý, vedeli ste predtým, čo sa stalo pilotom prvého, ktorí neprežili?
Nie, nevedeli. Zachytili sme rádiové volanie, ale mysleli sme si, že sa im podarilo bezpečne zosadnúť.
A potom trafili vás.
Áno. Vo formácii sme nahradili prvý zostrelený Black Hawk a snažili sme sa informovať o pomerne neprehľadnej situácii na zemi. Potom chvost vrtuľníka zasiahla strela pravdepodobne z pancierovej päste. Začali sme sa krútiť a nedarilo sa mi to ovládať. Otáčali sme sa tak rýchlo, že jediné, čo som vnímal, bolo modré nebo, všetko ostatné bolo rozmazané.
Mysleli ste na niečo počas pádu, alebo na to ani nebol čas?
Snažil som sa len dostať stroj pod kontrolu a stihol som ešte ohlásiť, že ideme k zemi.
Zranili ste sa pri dopade?
Nemohol som sa hýbať. Ďalší traja ľudia z posádky boli tiež zranení. Ja som mal úplne na dve časti zlomenú pravú stehennú kosť, silno narazený chrbát. V tom stave bolo takmer nemožné dostať sa zo zničeného kokpitu helikoptéry. Pravdu povediac, je to ťažké, aj keď ste zdravý. Takže som sa rozhodol zostať na mieste a v prípade potreby sa brániť, keďže som mal samopal MP5.
Vo filme Čierny jastrab zostrelený (Black Hawk Down) je scéna, v ktorom vaša postava zabije v sebaobrane niekoľko Somálčanov. Bolo to tak naozaj?
Áno, ale vo filme to nie je zobrazené presne. Nestrieľal som, keď som bol ešte v kokpite, ako ukazuje film. Bolo to až po tom, čo ma z neho vytiahli dvaja príslušníci jednotky Delta Force Gary Gordon a Randy Shughart, ktorí nám prišli na pomoc. Zasiahol som zopár Somálčanov, ale nemôžem potvrdiť, či som ich zabil.
Takže ste boli v havarovanom stroji, nepriatelia sa blížili a potom sa zjavili vaši spolubojovníci Gordon a Shughart. Opísali vám nejako celú situáciu?
Nepovedali mi toho veľa. Vytiahli ma a kládli základné otázky, ako kde som zranený. V tej chvíli sme ešte neboli úplne obkľúčení, tak ma dostali zo stroja. Potom sa začala prestrelka, v ktorej Gary Gordon padol prvý. Randy Shughart sa vrátil ku mne a pýtal sa ma, či sú v helikoptére ešte nejaké zbrane. Povedal som mu, že áno. Pokúsil sa k nim dostať a potom zastrelili aj jeho.
Báli ste sa v tej chvíli? Vaša posádka bola mŕtva, ľudia, ktorí vám prišli na pomoc, tiež.
Bol to strašný moment, keď obaja padli. Stále sa okolo mňa strieľalo, myslel som na to, ako zostať nažive. Pýtal som sa sám seba, kde sú všetci. V tej chvíli som nevedel, že okolo nás zúria ďalšie boje a nemá nám kto prísť na pomoc. Bol to desivý zážitok.
Po boji vás chytili, ale nezabili. Viete prečo?
Dozvedel som sa to až neskôr, nie počas môjho zajatia. Vedenie somálskych rebelov vraj chcelo živého Američana. Ja som bol jediný živý, kto im zostal, aspoň na mieste pádu môjho vrtuľníka.
Zadržiavali vás 11 dní. Ako sa o vás starali? Boli ste zranený, bol tam lekár?
Bol tam doktor, ale nemal nič, čím by mi uľavil. Len mi očistil rany a dal mi aspirín na bolesť.
Vyhrážali sa vám smrťou?
Prvé dni mi každú chvíľu hovorili, že ma zabijú. Rozprávali, že postrieľali amerických vojakov, hovorili mi o hrozných veciach. Nevedel som, či im môžem veriť. Postupne sa správanie mojich väzniteľov zlepšovalo. Ja som stále vystupoval neagresívne. Vždy som hovoril prosím a ďakujem.
Vypočúvali vás?
Urobili so mnou nahrávku. Chceli, aby som odsúdil americkú prítomnosť v Somálsku. Na podobné situácie som sa cvičil v kurzoch prežitia, povedal som im svoje meno a hodnosť. Dali mi dve hlavné otázky. Prvá bola, či Američania zabíjajú nevinných ľudí. Odpovedal som, že je zlé, ak zomierajú nevinní ľudia. Ďalej sa ma pýtali, čo si myslím o misii v Somálsku. Na to som im povedal, že som vojak a plním rozkazy.
Držali vás na jednom mieste?
Bol som na štyroch rôznych miestach. Dozvedel som sa, že ma zajal jeden somálsky klan, ale druhý si ma prevzal a potom za mňa pýtal od prvého výkupné. Druhý raz ma presunuli, keď urobili video. Naposledy ma premiestnili na miesto, ktoré bolo podľa nich ešte viac bezpečné. Vždy, keď sme sa niekam pohli, bolo to pre zlomeniny, ktoré som mal, príšerné bolestivé. Hodili ma do auta a sedeli na mne.
Vraj vám urobili špagety. Je to pravda?
Áno a bolo to dobré, asi to najlepšie, čo mi dali. V takej situácii nemáte veľkú chuť do jedla, ale snažil som sa dostať do seba čo najviac. Dostal som aj stravu z amerických vojenských zásob. Ktovie, odkiaľ to mali. Dávali mi aj banány.
Kedy ste dozvedeli, že vás prepustia?
Prebehli rokovania s bývalým americkým veľvyslancom v Somálsku Robertom Oakleyom. Somálčania mu verili a rešpektovali ho. Do 48 hodín po rozhovoroch ma prepustili. Ale aj v deň, keď mi povedali, že budem voľný, som sa pripravoval, že to môže ešte trvať. Musíte prežiť deň po dni, len tak sa dá existovať v zajatí.
Zmenilo vás zajatie?
Také niečo vás určite zmení. Snažil som sa z toho vziať si niečo pozitívne, aby ma to urobilo silnejším. Zostal som v armáde, v rovnakej jednotke, snažil som sa prispievať k veciam, ktoré by pomohli ľuďom.
Myslíte niekedy na to, že je to zázrak, že vy žijete a všetci okolo vás zomreli?
(Povzdych). Spomínam na to, ale nechcem používať slová zázrak príliš často. Navždy budem vďačný Randymu a Garymu, že prišli, že sa nás pokúšali zachrániť. Bojovali sme, snažili sme sa urobiť všetko pre svojich druhov. Môžem stále rozmýšľať nad tým, prečo ja žijem a oni nie. Lenže to je niečo, na čo odpoveď nenájdem.
Boli ste potom v kontakte s ich rodinami?
Bolo veľmi ťažké im povedať, čo sa stalo. Dostal som list od Randyho manželky Stephanie Shughartovej. Napísala mi, že je skutočne rada, že žijem, lebo tak mala obeť jej muža význam. Počuť to od nej, znamenalo pre mňa veľmi veľa.
Gary Gordon a Randy Shughart sa prihlásili na záchranu vašej posádky dobrovoľne, dokonca žiadosť opakovali viac ráz, kým ich za vami pustili. Napísali ste knihu V spoločnosti hrdinov. Odkiaľ sa také hrdinstvo berie?
Neviem to presne povedať. Je to úžasná vec. Možno pochádza zo životných skúseností, ktoré si ani neuvedomujeme. Nemusí to byť len vojak v boji. Môže to byť aj učiteľ. Niekto, kto obetuje svoju snahu niečomu vznešenému. Takí ľudia nás ovplyvňujú. Je jedno, či si to uvedomujeme, alebo nie, ale aspoň niekedy túžime byť ako oni. Ich príklady nás vedú k tomu, aby sme mysleli viac na iných ako na seba.
Jedna z postáv takmer na konci filmu Čierny jastrab zostrelený hovorí, že o tom, čo sa stalo v Mogadiše, nebude nikomu rozprávať, lebo aj tak by to nikto nepochopil. Nikto by nepochopil, že v boji je to vždy o druhovi po boku. Je to tak?
Určite. Podľa mňa všetci, čo boli vo vojne, by povedali to isté. Vojaci bojujú za vlasť, ale v tej chvíli, keď ide o život, bojujú za ľudí, ktorí stoja vedľa, a viete, že oni robia to isté pre vás. A je pravda, že kto také niečo nezažil, pochopí to len veľmi ťažko.
Máte rád dielo režiséra Ridleyho Scotta?
Nemôžem povedať, že ho má rád. Myslím si však, že tvorcovia odviedli slušnú prácu. Niektoré veci však nesedia, poskladali postavy z niekoľkých ľudí. Viacerí z tých, čo sa na akcii zúčastnili, my povedali, že boj bol v skutočnosti oveľa intenzívnejší ako vo filme.
Oveľa intenzívnejší? Vo filme to vyzeralo poriadne intenzívne.
To hovoria tí, čo tam boli. Ja som sa nezúčastnil priamo na hlavnom boji. Čo sa týka mňa, tiež tam bolo niekoľko nepresností. To, že som nestrieľal z kokpitu, som už spomenul. Vo filme ma Gary a Randy odtiahli do nejakej budovy. V skutočnosti som bol na otvorenom priestranstve blízko stroja. Tiež ma zobrazili s fotografiou syna v rukách. Mal som ju so sebou, ale nestískal som ju. Je tam viacero takýchto dramatizácií, ale v podstate sa dá povedať, že všetko, čo je vo filme, sa aj stalo.
Stvárnil vás herec Ron Eldard. Boli ste s ním spokojný?
Myslím, že to bolo fajn. V každom prípade zo mňa neurobil hlupáka (smiech).
Boli ste v Somálsku odvtedy, čo sa americké jednotky odtiaľ definitívne v máji 1995 stiahli?
Nie, nebol. Pozvali ma tam nakrúcať jeden televízny program. Bolo to, myslím, pred piatimi rokmi. Rozhodol som sa však, že tam nepôjdem. Nezdalo sa mi to vhodné.
Prečo?
Nemal som pocit, že je správne ísť na miesta, kde prišli o život americkí vojaci, ako súčasť nejakého televízneho programu, ktorý sa ešte k tomuto faktu nestaval so správnym rešpektom. Úprimne poviem, že som opatrný k vyjadrovaniu sa pre médiá, lebo človek veľmi rýchlo môže stratiť kontrolu nad tým, čo povedal.
Udalosti z 3. a 4. októbra 1993 boli súčasťou väčšej operácie amerických síl pod názvom Gothic Serpent (Gotický had), ktorá prebiehala v Somálsku od augusta 1993 do októbra. Ako by ste ju zhodnotili?
Závisí od toho, ako sa na to dívate. Z taktického hľadiska to bol podľa mňa úspech. Chytili sme 27 Aididových ľudí aj jeho dvojku. Do bojov v Mogadiše sme nemali straty, ale aj keď prišli, v ozbrojených silách vieme, že je to súčasť práce. Zo strategického hľadiska bola operácia úplne neúspešná. Prišli sme tam, dosiahli sme prvé taktické úspechy, podarilo sa nám zastaviť hlad. Lenže nakoniec, keď nám zabili niekoľko ľudí, prišlo politické rozhodnutie o stiahnutí sa. To bol odkaz celému svetu, že stačí americkú armádu dostatočne silno udrieť do tváre a ona to vzdá. Podporilo to filozofiu ľudí, s ktorými bojujeme v Iraku či Afganistane. Veď stačí USA odporovať dostatočne dlho a oni to nevydržia. Počul som, že pred inváziou pozeral Saddám Husajn rád film Čierny jastrab zostrelený. Neviem, či je to pravda, ale mám to z dôveryhodných zdrojov.
Takže si myslíte, že prezident Bill Clinton nemal odvolať jednotky zo Somálska?
Nemal. Úplné stiahnutie sa bola chyba.
Máte šesť detí, budú nasledovať otca vo vojenskej kariére.
Je to celkom možné. Mám štyroch synov a dve dcéry. Moja manželka je tiež pilotka.
V prezidentskom súboji podporujete republikána Johna McCaina. On strávil vo vietnamskom zajatí viac ako päť rokov. Mali ste už možnosť vymeniť si s ním nejaké skúsenosti?
Zatiaľ nie. Dúfam, že sa tak stane, keď ho zvolia za prezidenta.