Profesor Wong Poh Poh z Národnej univerzity v Singapure uviedol, že globálne otepľovanie narušuje zákonitosti vodných tokov a spôsobuje vyššiu ničivosť povodní, sucha a búrok, čo znižuje dostupnosť čistej vody. Ako povedal, Medzivládny panel OSN o klimatických zmenách zistil, že až dve miliardy ľudí nebudú mať dostatočný prístup k čistej vode do roku 2050. Očakáva sa, že tento počet vzrastie na 3,3 miliardy do roku 2080, čo je takmer trojnásobok oproti dnešku.
Znížený prístup k čistej vode, teda vode používanej na pitie, kúpanie a varenie, donútilo mnohých obyvateľov v chudobných krajinách, aby prekonali veľké vzdialenosti a dostali sa k zdrojom. Ďalší, žijúci v chatrčiach v najchudobnejších mestských častiach z dôvodu používania znečistenej vody trpia rôznymi chorobami. Na začiatku desaťročia Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhadovala, že 1,1 miliardy ľudí planéty nemá primeraný prístup k čistej vode.
Medzi najzraniteľnejšie oblasti patrí Ázia so štyrmi miliónmi obyvateľov, najmä India a Čína, kde prudko rastúca populácia čelí obrovskému tlaku na vodné zdroje, uviedol Wong, ktorý je členom panelu OSN. „V Ázii je distribúcia vody nevyrovnaná a obrovské oblasti čelia problémom s vodou. Klimatické zmeny tento nedostatok ešte zhoršia,“ povedal na dvojdňovej ázijsko-tichomorskej konferencii o vode za účasti politikov, vládnych predstaviteľov, akademikov, podnikateľov a zástupcov spotrebiteľov.
Wong a ďalší účastníci vyzvali vlády sveta, aby v rámci krátkodobého riešenia prijali Kjótsky protokol na boj globálnemu otepľovaniu a ochranu vodných zdrojov. Vlády však podľa Wonga musia vybudovať infraštruktúru na ochranu pobrežných oblastí, zlepšiť spravovanie vodných nádrží a prijať nové technológie na zaistenie dostupnosti a spoľahlivosti vodných zdrojov. OSN v súčasnosti bojuje o presadenie novej dohody, ktorej bude venovaná konferencia v Kodani v decembri 2009 a mala by nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997, ktorý podpísalo 183 krajín – Spojené štáty, Čína a India ho však odmietli.