Kto dal zabiť Kennedyho? Archívy sa otvárajú, otázniky zostávajú

Aj keď výsledky jeho trojročného pôsobenia v najvyššom americkom úrade nebolo nijako oslnivé a imidž mu mohli pokaziť aj početné mimomanželské avantúry či machinácie, ktorými údajne maskoval niektoré svoje pochybenia, zapísal sa John Fitzgerald Kennedy do 20. storočia nielen ako najmladší zvolený prezident USA (vo svojich 43 rokoch), ale aj ako najobľúbenejší americký prezident. K zrodeniu legendy JFK však značne prispela aj jeho tragická smrť, ktorá ho zastihla 22. novembra 1963 v americkom Dallase.

20.11.2008 17:24
John Fitzgerald Kennedy Foto:
John Fitzgerald Kennedy
debata

Ani po 45 rokoch od tejto zrejme najdiskutovanejšej politickej vraždy novodobých dejín nie je úplne jasné, kto a prečo dal príkaz Johna Kennedyho zabiť. Tento usmievavý a šarmantný prezident, ktorý si priaznivcov získaval aj inteligentným humorom, vládol v krízových rokoch studenej vojny, keď sa svet na jeseň 1962 ocitol na pokraji jadrového konfliktu. Jeho vláda tiež v rámci boja s komunizmom masívne zvýšila počet amerických vojakov v južnom Vietname (bojujúcim proti severnej komunistickej časti krajiny) a uvalila, dodnes platné, obchodné embargo na Kubu, kde sa rok predtým neúspešne pokúsila zvrhnúť Fidela Castra.

Všetky teórie vedú do Kuby?

A práve kubánska stopa sa najčastejšie skloňuje medzi početnými konšpiračnými teóriami o motíve Kennedyho vraždy. Podľa niektorých názorov išlo o pomstu kubánskych emigrantov z Miami, ktorí Kennedymu nemohli zabudnúť, že sa im v apríli 1961 pri vylodení v Zátoke svíň nedostalo očakávanej podpory amerického letectva a nevyšiel im preto pokus o zvrhnutie Castrovho režimu (ktorý im pomáhala pripravovať americká tajná služba CIA). Podľa inej z verzií nechala Kennedyho zavraždiť kubánska tajná služba ako odplatu za pokus CIA zavraždiť Fidela Castra.

Kubánskych emigrantov zapojil do svojej teórie aj režisér Oliver Stone, ktorý vo veľkofilme JFK z roku 1991 prezentoval atentát na Kennedyho ako vládne sprisahania CIA a ministerstva obrany USA. Príbeh právnika Jima Garrisona (v podaní Kevina Costnera), ktorý dodnes ako jediný priviedol túto vraždu pred súd (vo februári 1969 bol zbavený obvinenia obchodník Clay Shaw), rozvíril verejnú mienku natoľko, že v roku 1992 Kongres schválil postupné odtajnenie všetkých záznamov o vyšetrovanie Kennedyho vraždy do roku 2017 (pôvodne mali byť súvisiace dokumenty sprístupnené až v roku 2029). Ani to však zatiaľ vyjasnenie neprinieslo.

Pritom údajný Kennedyho vrah, vtedy 24-ročný Lee Harvey Oswald, bol zatknutý pár hodín po atentáte. Lenže o dva dni ho pri prevoze do inej väznice zastrelil majiteľ dallaského nočného klubu Jack Ruby. Prvú vyšetrovaciu komisiu, ktorú v decembri 1963 ustanovil Kennedyho nástupca Lyndon Johnson, dospela v septembri 1964 k záveru, že Oswald bol jediným strelcom a konal na vlastnú päsť, rovnako ako Ruby, ktorý zomrel v januári 1967 krátko pred obnovením svojho procesu.

Verejnosť sa však so závermi Warrenovej komisie neuspokojila, takže v polovici 70. rokov bola ustanovená vyšetrujúca komisia Snemovne reprezentantov, ktorá v roku 1979 pripustila verziu viacerých strelcov, čím podporila teóriu o sprisahaní. Nakoniec sa však možnosť druhého strelca nepotvrdila a v roku 1988 bolo vyšetrovanie uzatvorené s rovnakým záverom ako v roku 1964.

Kennedy bol prvým katolíckym prezidentom USA

JFK sa narodil 29. mája 1917 v Brookline (Massachusetts) ako druhý z deviatich detí úspešného obchodníka, ktorý bol chvíľu aj veľvyslancom USA v Británii. Po absolvovaní Harvardskej univerzity v roku 1940 slúžil John v Tichomorí, kde bol ťažko ranený. Po vojne pracoval ako novinár dovtedy, kým v roku 1947 nezasadol za Demokratickú stranu v Snemovni reprezentantov. V roku 1953 sa stal senátorom a oženil sa s Jacqueline Bouvierovou, s ktorou mal tri deti (dnes žije už len najstaršia dcéra Caroline, JFK junior sa zabil v lietadle a druhý syn zomrel krátko po pôrode).

John Kennedy, ktorý sa stal prvým katolíckym prezidentom USA aj vďaka vystupovaniu v prvých televíznych volebných diskusiách, bol pochovaný 25. novembra 1963 na arlingtonskom cintoríne vo Washingtone. Necelých päť rokov potom neďaleko neho pochovali jeho mladšieho brata Roberta, ktorý sa stal tiež obeťou atentátu, keď sa uchádzal o nomináciu na prezidenta.

debata chyba