Klaus totiž akoby žil len vtedy, keď bojuje. Hovorí, že je disidentom EÚ a zároveň, že je nesmierne proeurópsky a kiežby ešte niekto iný bol taký proeurópsky ako on. Z toho pohybovania sa na hrane vznikajú antické drámy aj z problémov, ktoré si toto označenie zaslúžia len s veľkou dávkou fantázie. Kto vo svete mimo Česka vie, že Európa zažila dva sarajevské atentáty? Jeden v roku 1914 rozpútal prvú svetovú vojnu, druhý v roku 1997 viedol k pádu Klausovej vlády.
„Český prezident sa rád dostáva do pozície osamelého bežca,“ povedal pre Pravdu Jan Bureš, politológ z Karlovej univerzity. „Do istej miery sa od toho odvíja aj jeho popularita vo verejnosti. Pre ľudí je jednoducho iný, vyjadruje sa inak. Nemá všeobecne rozšírené názory, nie je nemastný-neslaný. Časť Čechov je potom rada, že má zaujímavého prezidenta, ktorý aj vo svete vystupuje podľa nich originálne,“ hovorí Bureš.
Súčasná hlava štátu si výnimočné postavenie na českej politickej scéne uvedomuje. Veď Klaus po novembri 1989 azda ako prvý pochopil, že fóra a hnutia plné nadšencov sa so zmenou pomerov musia zmeniť na profesionálne fungujúce politické strany. Založil tak v roku 1991 ODS, ktorej čestným predsedom je dodnes.
„Prvý Klausov veľký moment však prichádza ešte v predrevolučných časoch, keď pracoval v Prognostickom ústave Bol blízko vláde, síce komunistickej, ale po páde režimu nemal problém dostať sa veľmi rýchlo na najvyššie poschodia moci,“ vraví Bureš. „Klaus bol potom v Občianskom fóre odborníkom na ekonomiku a Václav Havel mu v tom najprv bezhranične dôveroval. Vytvoril zo seba tvár hospodárskej reformy, nie náhodou bojoval o to, aby na každej knižke v kupónovej privatizácii bol jeho podpis,“ tvrdí politológ.
Václav Klaus sa narodil 19. júna 1941. S manželkou Líviou, ktorá pochádza zo Slovenska, má dvoch synov. V médiách sa špekulovalo o niekoľkých jeho vzťahoch s oveľa mladšími ženami, on samotný sa však k tomu nevyjadruje. Druhý raz ho za českého prezidenta zvolil parlament vo februári tohto roku.