Nobelistov život však nebol len o vedeckých úspechoch. V roku 1997 ho odsúdili za sexuálne zneužívanie jedného z domorodých chlapcov, ktorých si adoptoval na svojich cestách po Novej Guinei a Mikronézii. Obžalovali ho vo viacerých prípadoch, ale súd ho uznal vinným len v jednom. Z mrežami strávil rok, potom odcestoval do Európy, kde podľa denníka New York Times ďalej pracoval najmä v Nórsku, Francúzsku a Holandsku.
Daniel Carleton Gajdusek sa narodil 9. septembra 1923 v New Yorku, jeho otec pochádzal so Slovenska, mama z Maďarska. Študoval na prestížnej Harvardovej univerzite a venoval sa výskumu mozgových chorôb. Nebádal však v laboratóriách, ale najmä v teréne. Navštevoval obyvateľov odľahlých miest sveta. Nakoniec natrafil na ľudí kmeňa Fore na Novej Guinei, ktorí žili v podmienkach kamennej doby. Domorodci jedli telá mŕtvych príslušníkov kmeňa a tak sa na nich prenášalo ochorenie, ktoré nazvali kuru. V jazyku Fore to znamená chvenie. Kuru je označované aj za chorobu smiechu, lebo postihnutí mávajú jeho nekontrolovateľné záchvaty.
Gajdusekova práca, ktorú ocenili Nobelovou cenou, pomohla pri výskume choroby šialených kráv, Creutzfeldt-Jakobovej choroby či krívačky. Vedec získal aj čestný doktorát Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1996 ho však obvinili zo sexuálneho obťažovanie viacerých chlapcov, ktorých si adoptoval v Pacifiku a zabezpečil im život v Amerike. Jeden z jeho osvojených synov proti nobelistovi vypovedal, hoci viacerí ho bránili. „Pokladal americké zákony za prudérne,“ citoval Gajdusekovho životopisca Roberta Klitzmana New York Times. „Poukazoval na to, že sex s mladými mužmi je normálny v kultúrach, ktoré študoval, a bolo to tak aj v starovekom Grécku, ktoré je pokladané za kolísku západnej civilizácie.“
O Gajdusekovej smrti informoval práve Klitzman. Vedca našli v jeho hotelovej izbe, zomrel už 12. decembra. Príčina úmrtia nie je známa, ale Gajdusek mal problémy so srdcom.