Verí, že ide o bodku za sporom. Putin zároveň uviedol, že z obchodu s plynom s Ukrajinou budú vylúčení sprostredkovatelia. Na oficiálnom podpise zmluvy sa zúčastnili aj ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková, šéf ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom Alexej Miller a šéf ukrajinskej plynárenskej firmy Naftogaz Oleh Dubyna.
Podľa ukrajinskej premiérky Júlie Tymošenkovej majú desaťročné kontrakty zabrániť, aby sa kríza zopakovala v budúcnosti.
Tymošenková priletela do Moskvy, aby podpísala zmluvy, na ktorých filozofii sa dohodla v nedeľu nad ránom s Putinom. Pred podpisom dohôd sa objavili protichodné informácie, ktoré hovorili, že za tranzit plynu cez Ukrajinu by Rusko malo podľa prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka platiť viac. Povedal to podľa agentúry Interfax jeho energetický poradca Bohdan Sokolovský. Agentúra DPA špekulovala, že to môže odložiť podpis zmlúv. Šéfovia obidvoch vlád v Putinovej pracovni rokovali viac ako hodinu medzi štyrmi očami. Nakoniec k podpsiu zmlúv došlo.
Tymošenková informovala, že Kyjev bude v roku 2009 platiť menej ako 250 USD za tisíc kubických metrov ruského zemného plynu. Zároveň uviedla, že očakáva obnovenie dodávok plynu do Európy v priebehu niekoľkých hodín.
Ukrajinská agentúra UNIAN už pred podpisom zmluvy citovala predsedu ukrajinského parlamentu Volodymyra Lytvyna, že Ukrajina bude Rusku v roku 2009 platiť priemerne 240 až 250 USD za tisíc kubických metrov plynu. Lytvyn podľa agentúry uviedol, že svoje výpočty zakladá na diskusii so šéfom ukrajinskej štátnej firmy Naftogaz. Agentúra UNIAN uviedla, že o cene necelých 250 USD hovoril aj Alexander Medvedev, zástupca šéfa ruskej plynárenskej firmy Gazprom.
Ruský premiér Vladimír Putin sa po víkendových rozhovoroch so svojou ukrajinskou partnerkou Júliou Tymošenkovou vyjadril, že Moskva súhlasila s tým, že Ukrajine poskytne 20-percentnú zľavu z ceny, ktorú platia európski spotrebitelia. Podmienkou podľa jeho slov je to, že Kyjev ponechá poplatky za tranzit ruského plynu na minuloročnej úrovni 1,7 USD za tisíc kubických metrov na 100 kilometrov.
Podľa Putina Gazprom dostal pokyn začať prepravu plynu v plnom objeme cez trasy zvolené Ukrajincami a splniť tak objednávku európskych zákazníkov.
„Očakávame, že aj ukrajinskí partneri operatívne obnovia prácu svojej siete plynovodov. Špecialisti už na mieste pracujú,“ dodal Putin. Zdôraznil, že má súcit s Európanmi, ale Rusko podľa neho situáciu nezavinilo. Tymošenková prisľúbila, že tranzit plynu nebudú Ukrajinci zdržiavať.
SPP neočakáva do utorka rána plyn
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) neočakáva, že by do utorka rána dorazil na Slovensko plyn cez ukrajinské územie.
„Do rána neočakávame, že by prišiel plyn z Ukrajiny,“ povedal Ľubomír Tuchscher z SPP. Prísun suroviny na územie Slovenska možno podľa neho očakávať do 36 hodín od momentu, keď prekročí rusko-ukrajinskú hranicu. „Urobíme všetko pre to, aby to bolo čo najrýchlejšie,“ poznamenal.
Podľa skorších informácií ministerstva hospodárstva ukrajinská strana prisľúbila, že by vedeli po obnovení dodávok dodať prvý plyn do prihraničnej stanice vo Veľkých Kapušanoch do dvoch hodín. Odberatelia by sa mohli dostať k plynu skôr vďaku tomu, že by Ukrajina dodala plyn z vlastných zásob. Tlačový odbor ministerstva však nevedel povedať, či sa tak naozaj stane.
Slovensko bolo bez prísunu plynu zo zahraničia 11 dní. Krajine sa nakoniec podarilo získať náhradné dodávky suroviny v nedeľu ráno cez územie Česka, plyn tak prúdi v opačnom smere. Na základe toho sa mohli skončiť obmedzenia v spotrebe plynu pre asi tisícku podnikov. Firmy už začali obnovovať svoju výrobu.
Tranzit plynu cez Česko zabezpečuje spoločnosť RWE Transgas. Jej tlačový tajomník Martin Chalupský povedal, že ak budú naozaj začaté regulárne dodávky plynu cez Ukrajinu ďalej do Európy, budú následne zároveň zastavené dodávky plynu z Česka na Slovensko. „Počas jednej až dvoch hodín po tom, čo plyn dorazí na ukrajinsko-slovenské hranice, bude znovu upravená trasa tak, aby mohla prijímať dodávky z východu,“ povedal Chalupský.
Televízia Markíza uviedla, že Slovensko sa už napojilo aj na rakúsku plynárenskú sieť a v prípade krízy by mohlo odoberať plyn aj z tohto smeru.
EK chce vedieť, kedy plyn skutočne potečie
Európska komisia chce vedieť, kedy presne budú obnovené dodávky ruského plynu cez Ukrajinu do Európy. Komisia to uviedla vo vyhlásení, v ktorom reagovala na podpis dohôd medzi Ukrajinou a Ruskom.
V krátkom vyhlásení zaslanom novinárom komisia napísala, že berie podpis desaťročného kontraktu medzi ukrajinskou firmou Naftogaz a ruským plynárenským gigantom Gazprom na vedomie. Dodala, že jej experti budú tok monitorovať, kým plyn začne skutočne prúdiť.
Doterajší vývoj v ukrajinsko-ruskom spore o plyn:
1. januára – Ruský plynárenský monopol Gazprom prerušil dodávky plynu na Ukrajinu pre vypršanie kontraktu. Obidve strany sa nezhodli na novej cene suroviny a výške tranzitných poplatkov. Podľa Gazpromu Kyjev dlhoval peniaze aj za predchádzajúce dodávky.
2. januára – V plynovodoch na Slovensku, v Maďarsku a v Poľsku začal klesať tlak. Prudko poklesli aj dodávky do Rumunska; Gazprom obvinil Ukrajinu z neoprávnených odberov plynu, tá tvrdila, že časť musia odoberať z technických dôvodov; České predsedníctvo EÚ vyzvalo na okamžité obnovenie dodávok v plnom rozsahu. O situácii rokovala v Prahe ukrajinská delegácia.
3. januára – Zástupcovia Gazpromu v ČR sa dozvedeli, že EÚ považuje spor za obchodný a nemieni ho rozhodnúť.
4. januára – Najväčší dodávateľ plynu na český trh RWE Transgas zaznamenal skrátenie objednávky o päť percent.
5. januára – Gazprom začal znižovať objem plynu prepravovaného na hranici Ruska a Ukrajiny o približne pätinu bežného objemu; v Kyjeve rokovala delegácia EK a českého predsedníctva, na čele s ministrom priemyslu a obchodu Martinom Římanem.
6. januára – Gazprom znížil dodávky asi o 80 percent. Oveľa menej plynu dostalo viacero európskych krajín. Slovensko vyhlásilo stav núdze, úplne bez plynu bola časť Balkánu a Maďarsko.
7. januára – Gazprom dal pokyn úplne zastaviť dodávky plynu cez Ukrajinu. Moskva oznámila, že dodávky obnoví len za trhovú cenu a pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov.
8. januára – České predsedníctvo oznámilo, že sa premiér Mirek Topolánek dohodol so svojim ruským náprotivkom Vladimírom Putinom na podobe monitorovacích komisií.
9. januára – Topolánek rokoval v Kyjeve s prezidentom Juščenkom a s vládou Júlie Tymošenkovej o detailoch monitorovacej misie.
10. januára – Česko ako predsednícka krajina EÚ a Rusko podpísali dokument o vytvorení kontrolného mechanizmu, ktorý umožňuje monitorovanie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.
- Slovenská vláda rozhodla o obnovení prevádzky druhého bloku jadrovej elektrárne V1 v Bohuniciach. Zatiaľ nebola spustená.
- Maďarská spoločnosť EMFESZ podala kvôli prerušeniu tranzitu plynu žalobu na Ukrajinu.
11. januára – Ukrajina podpísala dohodu s Ruskom a EÚ o sledovaní prietoku plynu cez jej územie. Pre dodatok, ktorý Ukrajina k dokumentu pripojila, však Moskva dohodu neuznala.
12. januára – Predstavitelia Ukrajiny a Ruska opätovne podpísali v Bruseli zmluvu o monitorovaní dodávok plynu.
13. januára – Gazprom začal obnovovať dodávky plynu cez Ukrajinu, do krajín EÚ sa však plyn nedostal. Podľa Kyjeva poslal Gazprom málo suroviny, podľa Rusov bola naopak na vine Ukrajina, ktorá vraj ukradla plyn zanechaný v tranzitnom plynovode.
16. januára – O prerušených dodávkach ruského plynu v Kyjeve rokovali zástupcovia Ukrajiny, Slovenska, Moldavska a Poľska.
17. – 18. januára – Putin a Tymošenková uzavreli v nočných hodinách v Moskve dohodu.
19. januára – Rusko a Ukrajina v Moskve podpísali dohody o dodávkach ruského plynu do Európy cez Ukrajinu.