Rusko už predložilo svoje požiadavky na väčšinu arktických vôd, ktoré zdieľa so štyrmi krajinami NATO a pred viac ako rokom a pol umiestnilo ruskú vlajku na morské dno pod severným pólom, aby posilnilo svoju pozíciu.
„Sledujeme, ako ďaleko pôjde militarizácia tejto oblasti. V závislosti na tom potom rozhodneme, ako budeme postupovať,“ povedal podľa agentúry Interfax Makarov v Abú Dabí, kde sa zúčastnil medzinárodného zbrojného veľtrhu.
Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer minulý mesiac vyhlásil, že NATO bude musieť byť vojensky prítomné v oblasti Arktídy, ak globálne otepľovanie povedie v tejto časti planéty k spriechodneniu morských ciest a veľmoci vznesú nárok na bohaté zásoby energetických surovín. Zdôraznil, že je nutné budovať dôveru medzi piatimi arktickými štátmi – štyrmi členskými krajinami NATO a rivalskou veľmocou Ruskom.
Ruskí výskumníci, ktorí v auguste 2007 zostúpili v ponorke do hĺbky 4200 metrov, umiestnili na morskom dne pod severným pólom národnú vlajku. Vyvolali tým rozhorčenie ďalších krajín, ktorí si robia nárok na Arktídu, ako je napríklad Kanada.
V oblasti sú v súčasnosti oveľa viditeľnejšie prítomné ruské námorné a vzdušné sily. Nad Arktídou lietajú strategické bombardéry dlhého doletu, ktoré sú často sledované lietadlami NATO. Ruská severná flotila so základňou v Murmansku po období relatívnej nečinnosti, ktoré nasledovalo po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, tu rozšírila svoje hliadky.
Podľa amerických vedcov sa v oblasti nachádza zhruba trinásť percent doteraz neobjavených celosvetových zásob ropy a 30 percent plynu.
Časom sa môžu otvoriť nové morské cesty, pretože sa dá očakávať, že v dôsledku klimatických zmien sa budú topiť ľadovce v Arktíde a skrátia sa tak cesty medzi Európou a Tichomorím.