„Až po rokovaní s novou americkou administratívou pošleme zmluvu opätovne do snemovne,“ cituje ČTK z televízneho vystúpenia Topolánka. Čoraz viac sa však ozývajú hlasy, že skutočným dôvodom je postoj novej vlády USA k protiraketovej obrane v strednej Európe. Nie je tajomstvo, že prezident Barack Obama je voči tomuto systému, ktorý presadzoval predovšetkým jeho predchodca George Bush, veľmi obozretný.
„Navyše Biely dom už oznámil pripravenosť na dostatočne intenzívny dialóg s Iránom. Ak sa to nepodarí, o čom som presvedčený, problém protiraketovej obrany v strednej Európe bude opäť na stole,“ povedal pre spravodajskú televíznu stanicu Vesti Ariel Cohen, vedecký spolupracovník washingtonského analytického centra Heritage Foundation. Zároveň vyjadril domnienku, že Česko sa nerozhodovalo len tak, ale až po predchádzajúcich konzultáciách s americkou stranou.
„Rozhodnutie Prahy len potvrdzuje, že zotrvačnosť v podobe byť za každú cenu verným spojencom USA dostáva trhliny. Na program dňa sa tak dostáva otázka, čo je vlastne skutočne v záujme českej a globálnej bezpečnosti,“ prihrial si politickú polievočku v reakcii na rozhodnutie Česka Konstantin Kosačov, šéf zahraničného výboru v ruskom parlamente. Zároveň pripomenul, že od roku 2007, keď Česko dostalo oficiálnu žiadosť o umiestnenie radaru na jeho území, počet jeho odporcov v krajine neklesol pod 50 percent.
Americký politológ Ariel Cohen v tejto súvislosti zdôraznil, že pôvod nemalého odporu v spoločnosti aj českom parlamente má korene v prežitej histórii Čechov. „Česko má trpkú skúsenosť s dvoma nemeckými vpádmi a sovietskou okupáciou a nechce sa tak vystaviť vonkajšej vojenskej hrozbe,“ povedal pre Vesti americký politológ.