Ďážď bômb NATO sa pred 10 rokmi rozpršal nad Srbskom

Sirény ohlasujúce letecký poplach odzneli na poludnie po celom Srbsku, ktoré si pripomína 10. výročie začiatku leteckých útokov NATO na krajinu. Bombardovanie, pri ktorom zahynuli viac ako tri tisícky ľudí, ukončilo vládu Belehradu nad juhosrbskou provinciou Kosovo.

24.03.2009 15:40 , aktualizované: 19:13
Srbsko, výročie bombardovania Foto:
Staršia žena prechádza v Belehrade pred budovou, ktorú pred 10 rokmi zničili nálety NATO.
debata

Srbský kabinet venoval výročiu mimoriadnu schôdzu a ministri položili vence k pamätníkom vojenských, policajných a civilných obetí náletov. Školy v celej krajine začali vyučovanie minútou ticha za obete.

„Útok na našu krajinu bol nezákonným činom, bol v rozpore s medzinárodným právom a bol vykonaný bez rozhodnutia OSN,“ povedal premiér Mirko Cvetković na zasadnutí vlády. „Srbsko nemôže na tieto tragické dni zabudnúť. Obete, minulosť i budúcnosť našich detí nás zaväzujú, aby sme už nikdy nedovolili opakovanie takýchto udalostí,“ zdôraznil.

Srbské deti vypúšťajú v Kosovskej Mitrovici... Foto: SITA, AP
Srbsko, výročie bombardovania Srbské deti vypúšťajú v Kosovskej Mitrovici holubice mieru.

V spomienkových akciách sa podľa agentúry AP často odrážali protizápadné nálady prameniace v bombardovaní, ktoré prinútilo Belehrad odovzdať kontrolu nad Kosovom Organizácii spojených národov a Severoatlantickej aliancie. Prevažne Albáncami obývané Kosovo vyhlásilo minulý rok za podpory USA a väčšiny európskych štátov nezávislosť, ktorú doteraz uznalo len 56 zo 192 členských štátov OSN. Belehrad stále považuje Kosovo za súčasť Srbska a nikdy jeho samostatnosť nehodlá uznať.

„Letecké útoky nevyriešili problémy Kosova a nepomohli nastoliť mier a rešpektovanie zákonov. Naopak vyvolali etnické čistky, obrovské porušovanie ľudských práv a medzinárodných noriem a tiež nové napätie,“ povedal Cvetković.

Srbský prezident Boris Tadić v predvečer výročia na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku vyhlásil, že bombardovanie bolo tragickou udalosťou, ktorou Srbov kolektívne obvinili.

NATO začalo letecké útoky 24. marca 1999, aby prinútilo vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča zastaviť prenasledovanie albánskych separatistov v Kosove. Pri bombardovaní bolo zničených veľa dopravných komunikácií, mostov a fabrík, kým Miloševič uznal v júni porážku.

Podľa Cvetkoviča pri bombardovaní zahynulo 2500 civilistov, vrátane 89 detí, a 1002 vojakov a policajtov. Zranenia utrpelo ďalších 12 500 ľudí. „Materiálne škody spôsobené náletmi dosiahli 30 miliárd dolárov,“ povedal Cvetković a dodal, že následky bombardovania sa nepodarilo odstrániť ani po desiatich rokoch.

Vence a kvety položili na pomník obetiam... Foto: SITA, AP
Srbsko, výročie bombardovania Vence a kvety položili na pomník obetiam bombardovania v Kosovskej Mitrovici.

Vzácnu kritiku srbského vedenia bolo možné počuť z úst prozápadného lídra Liberálno-demokratickej strany Čedomira Jovanovića. Povedal, že vláda nevysvetlila, že bombardovanie bolo „dôsledkom nezodpovednej politiky Srbska za vlády Slobodana Miloševiča, politiky plnej zločinov a omylov“.

Kosovský premiér Hashim Thaçi označil výročie bombardovania za „veľký historický deň“. Povedal, že intervencia NATO „otvorila novú kapitolu v kosovských dejinách … kapitolu slobody a budovanie zmysluplnej demokracie“.

V Kosovskej Mitrovici na severe Kosova vyšli do ulíc tisíce Srbov, aby pri príležitosti výročia upozornili na to, že mesto je stále etnicky rozdelené na srbskú a albánsku časť. Žiadne incidenty neboli hlásené. V Belehrade sa však majú na veľkom zhromaždení zísť nacionalisti.

NATO sa k výročiu bombardovania nijako oficiálne nevyjadrilo. Jeden jeho splnomocnenec, ktorý nechcel byť pre citlivosť témy menovaný, povedal, že nebolo ľahké prijať rozhodnutie o začatí útokov. „Teraz je to už história,“ dodal podľa agentúry AP.

Fico: NATO nemalo pred desiatimi rokmi bombardovať Juhosláviu

Severoatlantická aliancia (NATO) pred desiatimi rokmi nemala bombardovať vtedajšiu Juhosláviu. Vyhlásil to premiér Robert Fico. Premiér sa domnieva, že bombardovanie bolo porušením medzinárodného práva a NATO si malo radšej zvoliť diplomatické riešenie. Spojenecké sily bombardovali v roku 1999 vojenské ciele v Juhoslávii s cieľom zastaviť represie režimu vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča proti albánskym civilistom v Kosove.

„Vzhľadom na to, že k akcii nedala mandát BR OSN (Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov – pozn. ČTK), išlo o porušenie medzinárodného práva,“ tvrdil premiér vo vyhlásení, ktoré ČTK poslal Úrad vlády. Podľa premiéra sa mal uprednostniť diplomatický prístup, „pretože problém bol zložitejší, než ho vykresľovala vtedajšia propaganda“.

Slovensko sa k náletom NATO v Juhoslávii nepriamo pridalo, keď povolilo prelety lietadiel spojencov ponad svoje územie. V čase útokov nebola krajina ešte členským štátom aliancie. Vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda čelil doma kritike, keďže väčšina Slovákov bola proti leteckým náletom.

Požiarnici hasia budovu ministerstva vnútra,...
Staršia žena prechádza v Belehrade pred...
+2Autobus prechádza v Belehrade pred budovou,...
Facebook X.com debata chyba Newsletter