Nie sme proti Rusku, znelo z Prahy

Šou si pre seba ukradlo Rusko. Praha mala zažiť summit o spolupráci Európskej únie s krajinami takzvaného východného partnerstva. Bola to však skôr schôdzka, na ktorej takmer všetci vysvetľovali, že projekt nie je namierený proti Moskve. Lebo Kremeľ tvrdí, že je.

08.05.2009 18:17
debata

„Obávame sa, že sú tu takí, čo by radi postavili zúčastnené krajiny pred voľbu – buď ste s Ruskom, alebo Európskou úniou,“ povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na tlačovej konferencii s poľským kolegom Radoslawom Sikorským. Zopakoval tak svoje predchádzajúce výhrady k partnerstvu.

„Nemá ísť o boj o sféry vplyvu,“ oponoval z Prahy český premiér Mirek Topolánek. „Niektoré vyjadrenia ruských lídrov nie sú veľmi konštruktívne. Dobre vedia, ako to je. Nie je to proti Rusku," vyhlásil aj Javier Solana, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Do projektu je zapojená šestica krajín, ktoré nemôžu dúfať v skorý vstup do únie, Brusel však chce s nimi posilniť ekonomické a politické väzby. Štáty, ktorých sa to týka, sú Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.

Kremeľ v minulosti nezvykol príliš kritizovať programy spolupráce únie s krajinami, s ktorými Rusko susedí. Hlavným terčom jeho nevôle bolo rozširovanie Severoatlantickej aliancie. Aj preto sú vyjadrenia Moskvy na adresu východného partnerstva trochu prekvapujúce.

„V tejto chvíli je cesta Ukrajiny a Gruzínska do aliancie zmrazená. Rusko si však myslí, že projekt východného partnerstva je akýmsi náhradným plánom rozšírenia NATO,“ vysvetľuje Alexander Rahr z Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Moskva podozrieva Brusel, že s týmto projektom chce preniknúť do sféry jej vplyvu. Okrem toho podobné iniciatívy sa v minulosti zameriavali skôr na Rusko, čo v prípade východného partnerstva neplatí,“ povedal pre Pravdu odborník na východnú Európu.

„Vyzerá to tak, že pre Moskvu sa už stalo tradíciou pomerne tvrdo kritizovať západné štáty. Nie je jasné, či ruská vláda robí ešte nejaký rozdiel medzi NATO a EÚ, alebo či je to už pre ňu jednoducho Západ,“ uviedol pre Pravdu Dominik Tolksdorf, expert na vzťahy Ruska a EÚ z Mníchovskej univerzity. Aj podľa neho by malo zmysel vtiahnuť Rusko viac do projektu.

„Kremeľ musí pochopiť, že EÚ má tiež svoje záujmy. Obaja partneri by tak jednoducho mali hľadať cestu ďalšej spolupráce, ktorá sa môže v budúcnosti prejaviť aj v citlivých oblastiach, ako sú niektoré zmrazené konflikty v postsovietskych republikách.“

Poľský šéf diplomacie Sikorski pripomína, že únia sa nikomu nebude ospravedlňovať za to, že je pre susedov atraktívna. „Keď ľudia hovoria o sférach vplyvu, zdá sa, že sa týmto pojmom vracajú k tomu, ako sme ho chápali v 19. storočí. Ak sú tu však štáty, ktoré chcú viac prispôsobiť svoje zákony a vnútorné procedúry únii, vítame to. Je to niečo, či ich potiahne smerom k nám,“ citovalo Sikorského Rádia Slobodná Európa.

Moskva tak nakoniec projekt východného partnerstva skôr vezme na vedomie, ako by s ním mala bojovať. Na pražskom summite k nemu sa ani neukázali viacerí lídri Európskej únie ako britský premiér Gordon Brown a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Podľa niektorých pozorovateľov je ich neúčasť skôr dôsledkom problémov českého predsedníctva EÚ ako odmietnutím samotnej inciatívy. Napriek tomu to svedčí o tom, že východné partnerstvo nie je nijakou veľkou prioritou pre mnohé členské štáty.

„Česko podporuje tejto projekt. Od júla bude predsedníckou krajinou Švédsko, ktoré by tiež mohlo mať záujem. Ale potom v januári 2010 nastúpi Španielsko, ktoré sa zamiera na Stredomorie, lebo tam sú jeho záujmy. Takže keby som bol na mieste Rusov, určite by som to celé nedramatizoval,“ tvrdí Rahr. "Nepredpokladám, že by sa Rusko chcelo pustiť do boja s úniou pre východné partnerstvo. Určite si uvedomí, že ten projekt je stále len akýmsi technickým nástrojom Európskej komisie,“ myslí si aj Tolksdorf.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy