„Tá tekutina ma škaredo popálila a rovnako časť hlavy môjho dieťaťa,“ povedala 30-ročná žena, ktorej tvár pokrývajú nepekné jazvy. „Polícia a ani súdy mi však neumožnili, aby som identifikovala páchateľa,“ dodala na konferencii v Dháke venovanej 10. výročiu vzniku organizácie Acid Survivors Foundation (ASF), ktorá združuje obete popálenia kyselinami. V metropole Bangladéša sa na nej zišlo okolo 600 obetí z Pakistanu, Indie, Kambodže, Ugandy, Nepálu a z hosťujúcej krajiny.
Najčastejšími podnetmi na útok nebezpečnou tekutinou sú odmietnutie sexu s mužom, nezhody vo výške nevestinho vena či spory medzi rodinami o pozemky. Väčšinu obetí potom tvoria mladé ženy, ktoré poznačili desivo vyzerajúce fyzické poranenia a psychická trauma. Mnohým z nich bola dokonca odopretá spravodlivosť a sú vyhnané na okraj spoločnosti. Častým javom sprevádzajúcich ich osudy je i odsúdenie zo strany rodiny.
„Máme šťastie, že sa nás môj manžel nezriekol. U ostatných dievčat to nie je zriedkavý jav,“ hovorí Khodeza. „Dokonca sa stáva, že sa polícia za úplatok postaví na stranu páchateľa a chráni ho pred zákonom,“ prezradila Nur Jahanová, ďalšia „kyselinová“ obeť.
Foto: Reuters
„V Pakistane sme začali pracovať len pred dvomi rokmi a už máme 149 obetí,“ prezradila úradníčka ASF Samina Afzal Nazová. V Bangladéši sa však situácia postupne zlepšuje. Napomohli tomu i nové zákony, ktoré začali trestať páchateľov najťažším možným trestom – smrťou. „Keď sme v roku 1999 zakladali v Bangladéši Organizáciu na pomoc obetiam kyselinových útokov, mali sme v krajine 500 nových obetí ročne. Teraz sa ich počet pohybuje okolo čísla sto,“ informoval zakladateľ organizácie John Morrison.
Naďalej však ostáva veľkým problémom zdravotná starostlivosť. V krajine, ktorá má takmer 150 miliónov obyvateľov, existuje iba jediné 50-lôžkové stredisko, kde liečia kyselinové popáleniny.
