„Hladké pristátie,“ oznámil 20. júla 1969 Buzz Aldrin, pilot lunárneho modulu misie Apollo 11. Jej veliteľ Neil Armstrong potom pokračoval. „Houston, tu je Základňa pokoja. Orol pristál.“ Znakom misie bol práve orol. O šesť a pol hodiny neskôr zaznela aj jedna z najslávnejších viet histórie.
„Je to len malý krok pre človeka, no veľký skok pre ľudstvo,“ vyhlásil Armstrong. V tej chvíli sa stal prvým obyvateľom planéty Zem v dejinách, ktorý vystúpil na iné vesmírne teleso.
„Snaha o pristátie na Mesiaci bol jednou z najdôležitejších súčastí vesmírnych pretekov. Sovietsky zväz mal na konte príliš veľa prvenstiev, umelú družicu Sputnik, kozmonauta Jurija Gagarina,“ povedal pre Pravdu historik Michael Smith z Purdueskej univerzity. „John Kennedy spustil program Apollo, aby si Amerika pripísala vlastné veľké a dramatické prvenstvo,“ tvrdí odborník na históriu vesmírnych letov a studenej vojny.
"Americká verejnosť bola a je ochotná podporovať kozmické objavy. Muselo a musí však existovať niečo, v rámci čoho podobné ambície vyznievajú ako potrebné.
Dôvod bol práve studená vojna," pripomenul pre Pravdu Mike Gruntman, profesor astronautiky z Juhokalifornskej univerzity.
Spojené štáty svoje prvenstvo oslavovali. Z astronautov, ktorí pristáli na Mesiaci, boli hrdinovia. Po návrate z kozmu pobudli 18 dní v špeciálnej karanténe, ale potom sa už rozbehli po krajine na 45–dňové turné. To malo názov Veľký skok.
Ani Armstrong, ani Aldrin však už do vesmíru neleteli. Posledným človekom, ktorý sa povrchu Mesiaca zatiaľ dotýkal, sa v apríli 1972 stal Eugene Cernan. Veliteľ posádky Apolla 17 má slovenské korene. Vláda prezidenta Richarda Nixona potom ďalšie pripravené lunárne misie zrušila. Celkovo bolo na Mesiaci 12 astronautov.
„NASA ponúkala ďalšie ambiciózne plány. Skonštruovanie raketoplánov malo umožniť jednoduchšie vesmírne cesty, na Mesiaci mala vyrásť ľudská kolónia,“ vysvetľuje Smith. Problémom však bola ekonomická kríza. Dobytie Mesiaca stálo 25 miliárd dolárov a ďalšie astronomické účty NASA nechceli už politici ani verejnosť platiť.
„O sto rokov si však pristátie na Mesiaci budeme pripomínať ako odrazový mostík pre naše objavy v slnečnej sústave,“ verí Gruntman.
Aj Aldrin, druhý muž na Mesiaci, sa už pozerá do budúcnosti. „Nastal čas opäť odvážne vyraziť,“ tvrdí.
Kam? Na Mars.
Foto: NASA
Posádka Apolla 11
Neil Armstrong
- keď prestal lietať do vesmíru, živil sa ako profesor leteckého inžinierstva a neskôr ako šéf spoločnosti, ktorá vyrábala letecké komponenty
- v auguste bude mať 79 rokov
- v roku 1986 bol podpredsedom komisie, ktorá vyšetrovala katastrofu raketoplánu Challenger
- v posledných rokoch žije v ústraní v rodnom americkom štáte Ohio
Buzz Aldrin
- krstné meno Edwin si zmenil na Buzz, čo bola jeho prezývka v detstve
- v januári mal 79 rokov
- vlastní spoločnosť Starcraft Enterprises
- v autobiografi i sa priznal, že po odchode z NASA mal problémy s alkoholom a trpel depresiami
- po dvoch rozvodoch sa v roku 1988 tretí raz oženil s Loisou Driggsovou
Michael Collins
- narodil sa v Ríme, kde jeho otec pôsobil ako vojenský pridelenec na veľvyslanectve USA
- v októbri oslávi 79 rokov
- eho manželka Patricia je herečka, s ktorou má tri deti
- po odchode z NASA pracoval ako riaditeľ leteckého a kozmického múzea vo Washingtone
- v roku 1993 ho vymenovali za generála v zálohe