„Musíme snáď stále ťahať za sebou tu primitívnu surovinovú ekonomiku, chronickú korupciu, prežitý zvyk spoliehať sa v riešení problémov na štát, na zahraničie, na nejaké ‚všemocné učenie‘, na čokoľvek a kohokoľvek, len nie na seba? Môže mať Rusko zavalené takouto záťažou svoju vlastnú budúcnosť?“ píše Medvedev.
Rusi by podľa neho mali oveľa viac brať osud do vlastných rúk. Bohužiaľ, ale nepatrí k ruskej tradícii realizovať sa vlastnou iniciatívou. Preto je tak obvyklá pasivita, nedostatok nápadov a nízka úroveň verejných debát. Zvláštnu kapitolu Medvedev venoval kritike ruského hospodárstva a úrovni podnikateľských a manažérskych kruhov. Svetová kríza podľa neho odhalila pretrvávajúcu slabosť ruskej ekonomiky.
„Dvadsať rokov búrlivých zmien nedokázalo krajinu zbaviť sa ponižujúcej závislosti na obchodu so surovinami. Terajšia ekonomika prevzala od sovietskej najťažšie prekliatie – nedostatočne reaguje na potreby človeka. Ruský biznis s malými výnimkami nevynachádza a nevytvára nové veci a technológie, aké potrebujú ľudia. Kšeftuje iba s tým, čo nevytvoril sám: so surovinami a so zahraničnými výrobkami,“ zdôraznil s tým, že z toho vyplýva hlboký prepad ruskej ekonomiky v súčasnej ekonomickej kríze.
„Energetická náročnosť a produktivita práce väčšiny našich podnikov sú hanblivo nízke. To samo je ale len polovica problému. Hlavná bieda je zrejme v tom, že to majiteľov podniku, riaditeľov, hlavných inžinierov a iných funkcionárov vôbec nevzrušuje,“ dodal. „V súhrne potom neefektívne hospodárstvo. polosovietska sociálna sféra, neupevnená demokracia, negatívny demografický vývoj a nestabilný Kaukaz predstavujú veľké problémy aj pre taký štát, akým je Rusko.“
Modernizácia ruskej demokracie a ekonomiky sa podľa Medvedeva nezaobíde bez „využitia intelektuálnych zdrojov postindustriálnej spoločnosti“ vo svete. Analytici a ochrancovia ľudských práv často priznávajú Medvedevovi snahu Rusko justičnými reformami demokratizovať. Podľa prevažujúceho názoru ale Medvedevovi chýba skutočná mocenská základňa pre zásadné zmeny štátneho systému. Pre demokratické zmeny sa prekvapivo začiatkom septembra vyslovil aj premiér Vladimír Putin, považovaný za skutočného vládcu Ruska, pripomína agentúra DPA.