Za dokument podľa televízie hlasovalo 67,1 a proti jeho prijatiu sa vyslovilo 32,9 percenta obyvateľov. Oproti referendu z roku 2008 tak počet podporovateľov zreformovanej Európskej ústavy narástol až o 20 percent. Vtedy za ňu hlasovalo len 46,6 percenta Írov. Účasť v tohtoročnom referende dosiahla hodnotu 58 percent.
Ešte pred zverejnením oficiálnych výsledkov potvrdil prijatie Lisabonskej zmluvy aj írsky premiér Brian Cowen. „Je to dobrý deň pre Írsko a… dobrý deň pre Európu,“ vyhlásil Cowen. Írom stačil v predstihu pogratulovať aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso ako aj švédske predsedníctvo EÚ.
O osude Lisabonskej zmluvy rozhodovali Íri po tom, ako ju odmietli v predchádzajúcom referende z roku 2008. Na to, aby dokument platil, je potrebné, aby ju prijali všetky členské štáty únie. Po Írsku je teraz rad už len na Poľsku a Českej republike.
Lisabonskú zmluvu podpísali európski lídri 13. decembra 2007. Podľa pôvodného predpokladu mal byť ratifikačný proces vo všetkých členských štátoch EÚ dokončený v apríli tohto roka. Írsko bolo jediným štátom únie, kde o dokumente rozhodovali občania v referende. V júni 2008 Íri Lisabonskú zmluvu odmietli v pomere 53,4 ku 46,6 percenta hlasov.
Írske áno potešilo Slovensko
Slovensko víta výsledok írskeho referenda, v ktorom íri na druhý pokus súhlasili s novou dohodou o fungovaní Európskej únie (EÚ), nazývanou podľa miesta konečnej dohody Lisabonská zmluva.
„Slovensko opakovane zdôrazňovalo dôležitosť ukončenia ratifikácie Lisabonskej zmluvy, ktorá je podstatná pre efektívne fungovanie Európskej únie,“ pripomenul hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.
Za Lisabonskú zmluvu hlasovali v piatkovom referende viac ako dve tretiny zúčastnených voličov. Vyplýva to z konečných oficiálnych výsledkov. Za bolo 67,1 a proti 32,9 percenta. Oproti referendu z roku 2008 tak počet podporovateľov zreformovanej európskej ústavy narástol až o 20 percent. Vtedy za ňu hlasovalo len 46,6 percenta Írov. Účasť v tohtoročnom referende dosiahla 58 percent.
Odporcovia Lisabonskej zmluvy pochodovali na Pražský hrad
Odporcovia prijatia Lisabonskej zmluvy v sobotu podľa plánu pochodovali k Pražskému hradu, aby podporili prezidenta Václava Klausa v tom, aby nepodľahol tlaku a zmluvu neratifikoval. Podpis hlavy štátu bude čoskoro zrejme posledný, ktorý bude chýbať pod reformným dokumentom.
Akciu proti Lisabonskej zmluve osobne navštívil aj Klaus. Ľuďom však neprezradil, ako sa zachová v prípade ratifikácie dokumentu. Povedal iba, že v Európskej únii po opakovanom írskom referende už žiadne ďalšie referendum nebude. Teraz chce Klaus podľa svojich slov počkať na výsledok rokovaní Ústavného súdu, ktorý sa bude zaoberať sťažnosťami prevažne senátorov Občianskej demokratickej strany (ODS). Zároveň nekomentoval fakt, že bude Česko pravdepodobne poslednou krajinou, ktorá Lisabonskú zmluvu neratifikovala.
Okrem Klausa prehovorili pred Pražským hradom aj aktivisti, zástupcovia Strany slobodných občanov bývalého prezidentovho poradcu Petra Macha či predsedníčka Suverenity Jana Bobošíková. Účasť pôvodne prisľúbil aj pražský primátor Pavel Bém (ODS), nakoniec však z pracovných dôvodov neprišiel.
Aktivisti, ktorých bolo niekoľko stoviek, naplánovali akciu práve na deň, keď Írsko oznámilo výsledok tamojšieho referenda. Hoci Íri povedali zmluve „áno“, odporcovia zmluvy chceli podporiť Klausa, aby svoj podpis k dokumentu nepripojil.
Pochodom organizátori akcie pripomenuli slávny pochod študentov na Pražský hrad vo februári 1948, ktorým chceli protestovať proti komunistickému prevratu. Pochod proti Lisabone začal v 15 hodín pred írskym veľvyslanectvom na Malej Strane a skončil na Hradčanskom námestí.