Na slávnosti sa zúčastnili najvyšší predstavitelia štyroch niekdajších víťazných mocností, ktoré si po druhej svetovej vojne Berlín rozdelili na jednotlivé zóny. Okrem ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva a americkej ministerky zahraničia Hillary Clintonovej dorazili prezidenti alebo šéfovia vlád zo všetkých 27 členských krajín Európskej únie, ale aj niekdajší sovietsky vodca Michail Gorbačov a poľský exprezident Lech Walesa.
Po koncerte orchestra berlínskej Štátnej opery nasledovali prejavy pozvaných hostí. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy zdôraznil, že to boli samotní Berlínčania, ktorí „múr hanby“ strhli, a pomohli tak revolúciám v ďalších krajinách od Československa po Bulharsko.
„Bol to bod zvratu pre osud celého sveta,“ vyhlásil k pádu múru ruský prezident Dmitrij Medvedev. S poukazom na minulé konflikty medzi Nemcami a Rusmi vyjadril presvedčenie, že konfrontácia patrí minulosti, a vyslovil sa pre viacpolárny svet.
Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová pripomenula aj udalosti v ďalších krajinách vrátane Československa, kde sa bývalý politický väzeň stal prezidentom. Zo záznamu potom na veľkoplošnej projekcii Berlín pozdravil aj americký prezident Barack Obama. Zrútenie Berlínskeho múru podľa neho ukázalo, že „tyrania môže byť zlikvidovaná“. „My Američania sme stáli na strane národov na oboch stranách železnej opony,“ zdôraznil. „Keď len jeden človek nie je úplne slobodný, nie je naša sloboda úplná,“ dodal.
Foto: SITA, AP
Nemecká kancelárka Angela Merkelová na záver vyhlásila, že odstránenie zdanlivo nepriechodnej hranice rozdeľujúcej Berlín a Európu patrilo k najšťastnejším chvíľam jej života.
Najočakávanejším bodom programu slávnosti bol pád 1,5 kilometra dlhého domina z takmer tisícky viac ako dvojmetrových dominových kociek. Symbolizoval pád Berlínskeho múru i reťazovú reakciu protikomunistických revolúcií vo východnej Európe pred 20 rokmi. Oslavy zavŕšil veľkolepý ohňostroj.
