"Okamžite,“ odpovedal pred dvadsiatimi rokmi na otázku, kedy padnú cestovné obmedzenia a cez Berlínsky múr sa otvorí cesta na Západ. Lenže Schabowski nemal pravdu. Nariadenie malo platiť až od 10. novembra. Komunisti sa chceli na nadchádzajúce udalosti pripraviť. Po Schabowského oznámení sa však už ľudia nedali zastaviť a múr spontánne zhodili.
"Netvrdil by som, že som hrdina, pravdu povediac, konal som, aby som zachránil NDR. Deviateho novembra som bol stále presvedčený komunista,“ vysvetlil Schabowski pre BBC, prečo vôbec režim prikázal múr otvoriť. "Nebolo to ľudské, ale taktické rozhodnutie, ktoré sa zrodilo na nátlak verejnosti. V stávke bola samotná existencia NDR. Tristo až päťsto ľudí nám denne utekalo cez zahraničie. Krvácali sme. Museli sme urobiť niečo, aby sme opäť získali popularitu,“ tvrdí.
Britský denník Daily Telegraph pripomína, že Schabowského za jeho úlohu pri odstraňovaní múru vylúčili v roku 1990 zo strany. V roku 1997 ho odsúdili za podiel na streľbe do ľudí, ktorí sa pokúšali utiecť na Západ. Milosť dostal o tri roky neskôr.
"Myslím, že história bola ku mne nevďačná. Hoci moja úloha bola náhodná, pomohlo to k skončeniu konfrontácie medzi Východom a Západom,“ povedal Schabowski.
Podľa Michela Mayera, autora knihy Rok, ktorý zmenil svet, však komunistický hovorca zasiahol do dejín možno viac, ako si myslí on sám.
"Čo by bolo, ak by sa Schabowski nepomýlil? Predstavte si, že na druhý deň by vstúpili do platnosti Krenzove zákony o cestovaní usporiadane a efektívne tak, ako to u Nemcov býva zvykom. Striktne povedané, múr by nepadol. Urobili by to komunisti, nie ľud. Otvorili by ho, nie prelomili. Zmena by mohla byť evolučná, nie revolučná,“ špekuluje Meyer, ktorý bol v roku 1989 šéfom nemeckej a východoeurópskej sekcie magazínu Newsweek.