Na slovenskú súvislosť s Mannovou spisovateľskou dráhou upozornil Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave. „Fischer pochádzal z piatich detí. Hoci väčšinu života prežil v Nemecku, stále sa hrdo hlásil k svojmu rodisku. Ako slovenský Žid v cudzine nezabudol, že korene má v Liptovskom Mikuláši,“ povedal pre Pravdu.
Fischer, ktorý na Slovensku vyrastal, odišiel najprv do Viedne a stadiaľ sa presťahoval do Nemecka. Skúsenosti získaval výpomocou v kníhkupectvách, navštevoval večerné kurzy podnikania. Na trhu sa presadil už v mladom veku. „Mal 26 rokov, keď vo Frankfurte založil vydavateľstvo nesúce jeho meno. Písal sa rok 1886,“ píše webová stránka firmy Fischer Verlag.
O jedenásť rokov neskôr vydavateľa zaujal rukopis, ktorý mu ponúkol iba 21-ročný začínajúci literát Thomas Mann. Fischer mu vydal jeho knižnú prvotinu s názvom Malý pán Friedemann. „Nakladateľstvo už malo skvelú povesť. Bolo to najlepšie miesto, kde mohol Mann štartovať v knižnej podobe,“ poznamenal pre Pravdu znalec jeho diela Hermann Kunczke, profesor literatúry z univerzity v Mainzi. „Fischerova firma bola v tej dobe najvhodnejším miestom pre modernú nemeckú tvorbu,“ doplnil ďalší literárny odborník Herbert Lehnert.
Keď Fischer vytlačil prvú Mannovu knihu poviedok, autor bol síce mladý, ale už dobre zapísaný ako prispievateľ do prestížneho časopisu Die Neue Rundschau. Skamarátili sa a ich priateľstvo pretrvalo až do konca vydavateľovho života, podotkol Stephen Dowden, ktorý napísal knihu Sprievodca Mannovho Magického vrchu. „Spolupráca sa ukázala po celý čas užitočná pre oboch, lebo spisovateľove diela sa dobre predávali,“ zdôraznil pre Pravdu.
Zrejme osudový moment Mannovej kariéry s dobrým rozuzlením nastal v roku 1901, keď Fischerovi položil na stôl rukopis s názvom Buddenbrookovci. „Bol to Fischer, kto vyzval Manna, aby napísal svoj prvý román,“ pripomenul pre Pravdu Lehnert, profesor nemeckej literatúry na Kalifornskej univerzite. „Vydavateľ sa chopil šance vydať Mannovo úvodné väčšie dielo. Bolo však veľmi dlhé, preto autora žiadal, aby ho skrátil. Ten napriek mladosti odmietol súhlasiť. Fischer mu napokon ustúpil a knihu vydal,“ uviedol Dowden.
Buddenbrookovci mali u čitateľov obrovský úspech. Toto dielo veľmi prispelo k tomu, že Mannovi neskôr v roku 1929 udelili Nobelovu cenu za literatúru. „Ak by si román nezískal silný kladný ohlas a vydavateľ by prerobil, som si istý, že Mann by sa veľmi ťažko postavil na nohy. Na opačnej strane predpokladám, že dlho by mu netrvalo, než by sa uplatnil, pretože mal literárny talent,“ doplnil Dowden, ktorý pôsobí ako profesor nemeckej literatúry na Brandeisovej univerzite. Lehnert usudzuje, že Mann by druhú šancu dostal: „S Fischerom si konkuroval vydavateľ Albert Lehnen a zrejme u neho by našiel ďalšiu príležitosť.“
Úspešný rodák zo Slovenska zomrel v roku 1934 v Berlíne. Na dome, kde žil a skonal, ho pripomína pamätná tabuľa s jeho podobizňou. Jeho vydavateľstvo, ktoré existuje dodnes, patrí medzi najznámejšie v Európe.