Príliv miliónov dolárov z výkupného zmenil život v tejto pobrežnej moslimskej komunite, vyhnal ceny hore a vytvoril rozkol medzi bohatými pirátmi a nemajetným obyvateľstvom. Tak, ako pirátstvo naberá s koncom obdobia monzúnových dažďov na intenzite, stáva sa životný štýl pirátov – obrovské vily, rýchle autá a drogy – terčom kritiky tak náboženských vodcov, ako aj jednoduchých vidiečanov.
„Užívanie drog ako hašiš a konzumácia alkoholu, bezuzdný sex a ďalšie odporné počínanie sa stáva medzi pirátmi bežné a vyvolávajú spoločenské problémy,“ poznamenáva predstaviteľ mešity v meste Galkayo šajch Ahmed. „To nás znepokojuje oveľa viac ako riziko, ktoré predstavujú pre zahraničné plavidlá a posádky.“
Práve minulý mesiac vraj dostali piráti 3,3 milióna dolárov za prepustenie 36 členov posádky španielskeho plavidla, ktorú držali ako rukojemníkov vyše šesť týždňov. Peniaze, ktoré námorní lupiči dostali, budú pulzovať komunitou vo forme darov, pôžičiek a príspevkov rodine, priateľom a súkromným podnikom.
Foto: Reuters
Podľa námorných síl Európskej únie v súčasnosti piráti zadržiavajú jedenásť lodí a 264 členov posádok. Niet pochybností, že na tom opäť zarobia. „Kolujú tu šialené peniaze a tie ovplyvňujú každého, či už priamo alebo nepriamo,“ konštatuje majiteľ hotelu Haji Said.
Centrum prístavu Bossaso pretína dláždená cesta lemovaná hotelmi, firmami a novými staveniskami. Rútia sa po nej športiaky i luxusné autá z Ázie, z ich okien hučí americká, somálska a indická hudba.
„Ceny oblečenia, topánok a kozmetiky stúpajú,“ hovorí podnikateľ Anshur Kamil. Piráti dokonca ani nemusia platiť vopred. Tí, ktorí držia v zajatí plavidlá a doteraz nedostali výkupné, môžu nakupovať na dlh za zvýšené ceny a dlh vyrovnať až keď dostanú peniaze.
Piráti platia v dolároch a nezjednávajú, podotýka majiteľ obchodu v severosomálskom Bossase Khadra Abdullahi. „Občas nechávajú pri pokladni "drobné“, ktoré ukazujú, že peniaze pre nich nič neznamenajú". Vidiečania sa hnevajú na privysoké ceny. Nie sme piráti, tvrdia.
Čím vyššie ceny, tým sme bližšie k pirátom
Podľa výšky cien sa dá určiť, kde piráti žijú. Čím sú ceny vyššie, tým sa viac blížime k ich sídlam. V neďalekom meste Eyl platia piráti päť dolárov za krém na topánky v porovnaní s 50 centami v Bossasu.
Pred desiatimi rokmi žil tínedžer Adani v Bossase na ulici, Teraz len v devätnástich rokoch sa dal na „pirátsku dráhu“ a má už veľký dom a kamión. Zúčastnil sa vraj dvoch únosov, ktoré mu vyniesli 75-tisíc dolárov a má v úmysle zúčastniť sa ďalšej akcie.
Foto: Reuters
„Keď nemáte nič, ľudia vami pohŕdajú, ale ak vidia, že máte peniaze, vážia si ich,“ hovorí Adani. „Tá budúca fuška bude moja posledná v pirátskej brandži. Viem, že je to veľké riziko, ale som za riskovanie. Ak sa to podarí, ožením sa a námorného lúpenia sa vzdám.“
Podľa experta na pirátstvo Rogera Middletona z londýnskeho centra odborníkov Chatham House vzrástlo priemerné výkupné z približne jedného milióna dolárov v minulom roku na tohtoročné dva milióny. Pirátom podľa neho za uplynulé dva roky vyplatili viac ako sto miliónov dolárov. Zdôraznil tiež, že ide len o odhad, nikto presnú sumu nepozná.
Middleton tiež podotkol, že „radoví“ piráti nezarábajú milióny, ale desaťtisíce dolárov ročne. K veľkým peniazom sa dostanú „bossovia“ a tí ich s najväčšou pravdepodobnosťou utrácajú v zámorí, ale ich investujú.
Duchovní vodcovia a vidiecki starešinovia životný štýl pirátov neschvaľujú. Ak sa tínedžerom nedarí presadiť si svoje, vyhrážajú sa rodičom, že sa pridajú k pirátom.
Vďaka pirátom sa aj sobáš stal slušným obchodom. „Piráti nestrácajú čas tým, že by sa dvorili ženám. Namiesto toho im poriadne zaplatia,“ prezradil Sahro Mohamed Z Bossasu.