Pinera v druhom kole prezidentských volieb porazil stredoľavého kandidáta Eduarda Freia. Konzervatívny politik získal 51,6 percenta hlasov, jeho oponent 48,4 percenta. Magazín Forbes vlani uviedol, že Pinera má majetok v hodnote jednej miliardy dolárov. V 80. rokoch zarobil na kreditných kartách, ktorých používanie pomohol na čilskom trhu presadiť. V roku 1982 ho obvinili z bankového podvodu, ale súd ho oslobodil.
Po oznámení prezidentskej kandidatúry zveril Pinera tretinu svojho majetku do správy štyrom obchodným spoločnostiam. Keďže vlastní celoštátny televízny kanál Chilevisión, hovoria mu aj čilský Berlusconi. Podielu v aerolinkách LAN sa plánuje vzdať.
Pinera vyhlásil, že bude spolupracovať s umiernenou ľavicovou koalíciou Concertacion v parlamente a vyzval na vytvorenia vlády národnej jednoty. „Postavíme mosty pochopenia a zrútime múry, ktoré nás rozdeľujú,“ vyhlásil pravicový kandidát po ohlásení výsledkov.
Pinera musel odrážať útoky, že vracia Čile do Pinochetových čias. „V tejto krajine je časť spoločnosti, ktorá sa nechce poučiť z toho, čo sme prežili. Nekritizujem Pineru, kritizujem však tých, ktorých reprezentuje,“ vyhlásil počas kampane Frei.
„Čile brzdia duchovia pravice aj ľavice. Obe strany sa podieľali na chaose, ktorý zachvátil štát na začiatku 70. rokov minulého storočia. Fakticky viedol k občianskej vojne a vyvrcholil pučom v roku 1973,“ povedal pre Pravdu William Ratllif z Hooverovho inštitútu na Stanfordskej univerzite.
„Štyria stredoľaví prezidenti pred Pinerom vykonali za dve desaťročia dobrú prácu v ekonomickej oblasti. Stavali na reformách, s ktorými začal ešte Pinochet, a Čile tak má v oblasti za sebou najúspešnejší príbeh. Obyvatelia však mali pocit, že je čas na zmenu, hoci politika kandidátov nebola veľmi rozdielna. Obaja predstavujú pragmatickú stredovú politiku,“ tvrdí expert na Latinskú Ameriku.