„Len vo štvrtok som prijal 10-tisíc tiel,“ hovorí 38-ročný Foultone Fequiert, ktorý obsluhuje bager pri jednom z hromadných hrobov a tvár si zakrýva tričkom, aby sa tak chránil pred všadeprítomným pachom. „Videl som strašne veľa detí, hromadu detí. Nemôžem v noci spať a keď sa mi predsa len podarí zaspať, je to jedna veľká nočná mora,“ dodáva.
Napriek výzvam zo sveta, aby Haiti vyvinulo všemožné úsilie na identifikovanie mŕtvych a aby ich pochovávali len do plytkých hrobov, odkiaľ by si ich blízki mohli prípadne vyzdvihnúť, robotníci tvrdia, že na to jednoducho nie je čas – a ani to nemá zmysel.
„Jednoducho ich tam hádžem, kým to nie je plné,“ hovorí 39-ročný Luckner Clerzier, ktorý prichádza s nákladným automobilom s mŕtvymi k ďalšiemu hromadnému hrobu. „Aj keby sme ich vyfotili, nespoznali by ste ich,“ hovorí a ukazuje na kopu nafúknutých tiel pečúcich sa v poludňajšom slnku, z ktorých niektoré sú prepletené dokopy v desivo pokrútenom objatí. Ruky a nohy ďalších mŕtvych vytŕčajú spod hliny zo zeme okolo nich.
Foto: Reuters
Podľa Clerziera sa robotníci snažia zakryť telá úplne, ale to sa ukazuje ako nemožné. „Je ich jednoducho strašne veľa,“ dodáva a jeho tieň sa dotkne pozostatkov dieťaťa ležiaceho na zemi kúsok od mohýl s mŕtvolami. Len na dohľad ich je okolo neho pätnásť, každá sa týči do výšky štyroch a pol metra a zakrýva široký hrob vykopaný do hĺbky takmer osem metrov. O kus ďalej pokračuje Fequiert v hĺbení dlhých zákopov v zemi. Na otázku, ako toto miesto môže prijať tak veľký počet mŕtvych, ukáže okolo seba a povie: „Sú všade pod vašimi nohami“.
Nie je možné povedať, koľko obetí zemetrasenia leží v hromadných hrobov, ale haitská vláda uvádza, že už nechala pochovať 80-tisíc obetí ničivého zemetrasenia, ktoré Haiti zasiahlo 12. januára. Podľa odhadov pri ňom zahynulo asi 200-tisíc ľudí.
Hromadné hroby tu vyvolávajú kontroverzné reakcie. Dvaja odborníci z Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) naliehali na haitskú vládu, aby k telám vypĺňala štandardné formuláre, aby ich rodiny mohli neskôr identifikovať a vedeli, kde sú pochovaní. Táto procedúra zahŕňa vyfotografovanie oblečenia, šperkov a zvláštnych znamení na telách a zapísanie poznámok, kde sa telo našlo a kde je pochované," vysvetľuje hovorca organizácie Marcal Izard.
Veľmi kritickú sú aj náboženskí predstavitelia – tak rímskokatolícki kňazi, ako aj uctievači tradičného kultu woodoo. Podľa nich je koncept hromadných hrobov v priamom rozpore s haitskou vierou. Vo woodoo sa kladie značný dôraz na pravidelné udržiavanie hrobu, aby živí mohli uctievať svojich predkov.
Foto: SITA, AP
„Myslím si, že je to ponižujúce. Je to neslušné a neľudské,“ hovorí Max Beauvoir, ktorý vedie hlavnú organizáciu haitských kňazov woodoo. Apeloval vraj už aj na prezidenta Reného Prévala, aby hromadné pochovávanie zastavil, ale zatiaľ nedostal žiadnu odpoveď.
„Iste, tradícia je veľmi dôležitá,“ súhlasí starosta Port-au-Prince Jean-Yves Jason Muscavin. „Ale museli sme k tomuto kroku pristúpiť. Telá už páchli, nebol čas pri takomto množstve mŕtvych identifikovať,“ dodáva. Na doplnenie jeho slov sa stačí pozrieť na plagát, ktorý sa krátko po zemetrasení objavil nad hlavným cintorínom v Port-au-Prince: „Sme plní,“ píše sa na ňom. „Žiadne ďalšie telá neprijímame.“
