Čo zapríčiňuje, že svet je čoraz častejšie svedkom zatopených miest v nížinách, zbúraných obydlí po zemetraseniach a veterných smrštiach, popadaných a polámaných stromov po prudkých hurikánoch a víchriciach, rozbahnených oblastí po prívalových dažďoch… Všetky tieto „prírodné katastrofy“ dnes prenasledujú človeka častejšie ako v minulosti. Napríklad také extrémne zmeny počasia.
„Ešte donedávna bolo veľmi ťažké povedať, že boli spôsobené klimatickými zmenami a museli sme sa spoľahnúť na štatistické odchýlky od historických rekordov,“ tvrdia vedci z Hadleyho centra a Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii vo svojom nedávno prezentovanom výskume. Dokázali v ňom, že napríklad vlna horúčav, ktorá doľahla na Európanov v lete 2003, a počas ktorej zomreli tisíce ľudí, spôsobili na viac ako 50 percent klimatické zmeny vyvolané človekom. Podľa ich predpovede sa v polovici tohto storočia stanú podobné horúce letá bežnými.
Tvrdenie ľudí, že prírodné katastrofy sú „náhodnou hrou prírody“, neobstojí. Naopak, ukazuje sa, že pôsobenie prírodných síl má presný cieľ a smer. Dokazuje to napríklad hurikán v pobrežnej oblasti New Orleansu, ktorý spustošil pevninu. Tú, ktorú človek svojvoľne „zobral“ moru.
Ďalším dôkazom je aj víchrica v časti Tatranského národného parku, ktorá zasiahla miesta najviac využívané komerčne. Dosah ľudskej činnosti na horskú prírodu začal prekračovať rozumnú hranicu. V tejto súvislosti väčšine odborníkov zostáva konštatovať: je smutné, že sa človek nepoučil z tohto „posolstva prírody“.
Inou kapitolou sú zemetrasenia, ktoré môžeme iba predvídať, ale zatiaľ im nijako zabrániť. Väčšina z nás si uvedomuje, že zemskú kôru tvoria dosky, ktoré sa vzájomne približujú a odďaľujú. Výsledkom je množstvo pohybu, ktorý si väčšina ľudí ani neuvedomuje. Ak to nie sú otrasy podobné ako na Haiti, alebo ako to bolo pri doteraz najničivejšom zemetrasení v Číne v roku 1556, keď v troch provinciách zahynulo približne 830-tisíc obyvateľov.
Po takom zemetrasení prichádza druhá vlna skazy – vlny cunami. Brániť sa pred nimi človek dokáže zatiaľ iba včasným varovaním a útekom. V minulosti prvé nemali a druhé často nestihli. Ako napríklad 1. novembra 1755, keď zemetrasenie ťažko zasiahlo portugalský Lisabon. Vtedy v ňom žilo asi 275-tisíc obyvateľov. Následné požiare a cunami, ktoré sa prihnali z Atlantického oceánu a boli vysoké až 15 metrov, si vyžiadali viac ako 60-tisíc obetí.
