Ale po deviatich rokoch Chávezovho vládnutia niektorí analytici upozorňujú, že idea vytvorenia „nového človeka“ a beztriednej spoločnosti má vo Venezuele ešte menšie šance na úspech ako niekdajšie pokusy v iných krajinách, počínajúc Ruskom cez Nikaraguu až po Kubu.
Venezuelčania ako individualistickí ľudia okamihu
„Venezuelčania sú individualisti,“ hovorí Luis Pedro Espaňa, riaditeľ inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum pri Katolíckej univerzite Andrés Bella. „Nemajú sklony pracovať pre komunitu. Sú veľmi konzumní, a to aj (Chávezovi) stúpenci.“ Zvyčajne Latinská Amerika Venezuelčanov považuje za bezstarostných ľudí, ktorí žijú okamihom. A tento názor vyvoláva len málo odmietavých reakcií i v samotnej Venezuele.
Pár obrázkov zo života vo Venezuele môže pomôcť vysvetliť skepticizmus nad Chávezovým „novým človekom“: napríklad pred plagátom, ktorý hlása, že „neformálna ekonomika je zakázaná“, stojí žena v bielej blúzke a vyvoláva „doláre, doláre, doláre“. Ponúka ich za dvojnásobok oficiálneho výmenného kurzu. Sleduje ju pri tom dvojica policajtov so znudeným pohľadom.
Whisky áno, mäso a vajcia nie
V luxusnom hoteli v centre Caracasu hosť v prúžkovanom obleku platí účet hromadami bankoviek vo veľkosti tehál. V rušnej samoobsluhe sú police napchané dovezenou whisky, ale mäso a vajcia tu nenájdete. Ale v malom mestečku v Andách sa polícia preháňa v nablýskanom novom aute Hummer, ktorý sa sotva pretlačí úzkymi uličkami.
Venezuelský čierny trh s devízami pramení z prísnych kontrol nad zahraničnou menou. Nedostatok základných potravín je výsledkom kontrolovaných cien. A balíky peňazí a luxusné automobily pochádzajú z ropného boomu a verejných výdavkov, ktoré prispievajú k rýchlejšiemu rastu ekonomiky a k najvyššej inflácii v Latinskej Amerike.
Chávez chce zničiť zlé „vírusy“ v spoločnosti
Kombinácia všetkých týchto javov prispieva k vytvoreniu podmienok pre pokračovanie toho, čo Chávez opisuje ako vírusy, ktoré nakazili niekoľko generácií občanov v krajine bohatej na ropu. V nedávnom prejave s odkazom na citát Karla Marxa povedal, že „každá nová spoločnosť sa rodia nakazené starou spoločnosťou.“ Minimálne jedna z tých starých infekcií, totiž korupcia, sa však evidentne ešte zhoršuje od Chávezovho nástupu k moci, kam ho vyniesla pomoc chudobnej väčšiny z 26 miliónov obyvateľov.
Podľa organizácie Transparency International, ktorá monitoruje korupciu vo 163 krajinách, Venezuela trvalo smeruje k dolnému konci zoznamu. Venezuela je teraz na 138. mieste a najhoršie v Latinskej Amerike. Chávez využíva ropné bohatstvo krajiny a míňa miliardy dolárov na sociálne projekty, infraštruktúru aj priame hotovostné pomoci najchudobnejším.
Podľa vládnych štatistík počet Venezuelčanov žijúcich v chudobe klesol za Cháveza zo 42,8 percenta na 30,4. Podľa výskumníkov z Katolíckej univerzity tvoria teraz chudobní 45 percent obyvateľstva, čo je ale tiež menej ako univerzita zistila v roku 1999.
Nástup novej buržoázie – bolíburžoázia
Ale zatiaľ čo chudoba klesá, triedne rozdiely pretrvávajú a vznikla aj nová skupina – bolíburžoázia. Toto slovo v sebe spája meno bojovníka za nezávislosť Južnej Ameriky Simóna Bolívara a buržoázie – narážka na bolívarovskú revolúciu, ktorú Chávez vyhlásil v roku 1999.
Bolíburžoázia zahŕňa Venezuelčanov aktívnych na čiernom aj šedom trhu, vládnych úradníkov, ktorí zavádzajú prirážky na bežné služby, sprostredkovateľov v ropných obchodoch, osoby, ktorí perú špinavé špinavé peniaze aj organizácie obchodujúce s drogami. Chávez pripúšťa, že jeho revolúcia má ďaleko do zavŕšenie, napriek rozsiahlym pozemkovým reformám a znárodňovaniu strategických priemyselných odvetví. Jeho súčasný mandát vyprší v roku 2012, on už ale vlani v lete nadhodil rok 2021.