Prípad sa týka duchovného Lawrenca Murphyho, ktorý v rokoch 1950–74 pracoval v prestížnej škole pre nepočujúce deti. Vtedajší arcibiskup v Milwaukee Rembert Weakland poslal v roku 1996 kardinálovi Ratzingerovi ako vtedajšiemu šéfovi Kongregácie pre náuku viery dva listy o Murphyho prípade, ale nedočkal sa odpovede. Po ôsmich mesiacoch dostal od druhého muža kongregácie kardinála Tarcisia Bertoneho pokyn, aby začal utajený cirkevný proces, ktorý by Murphyho zbavil kňazského úradu.
Kardinál Bertone ale podľa amerického denníka proces zastavil, keď sám Murphy poslal Ratzingerovi list, v ktorom proti procesu protestoval. Argumentoval tým, že proces je nepatričný, pretože sa už zo svojich skutkov kajal, jeho zdravie nie je pevné a vec je premlčaná. Listiny, ktoré má The New York Times k dispozícii, neobsahujú prípadnú Ratzingerovu odpoveď.
The New York Times získal dokumenty napriek tomu, že sa ich cirkev snažila utajiť. Redaktorom ju dodali právnici piatich Američanov, ktorí v Murphyho prípade žalujú milwaukeeskú arcidiecézu. Murphy nebol nikdy súdený ani cirkevne potrestaný, jeho skutky ignorovala aj polícia. Traja wisconsinskí arcibiskupovia boli o jeho činoch informovaní, ale nikto z nich prípad neoznámil. Murphyho ticho preložili do inej diecézy, kde žil ďalších 24 rokov medzi deťmi v školách a nápravných zariadeniach. Zomrel v roku 1998.
Americký denník požiadal o komentár hovorcu Vatikánu Federika Lombardiho, ktorý prípad označil za „tragický“. Dodal, že Vatikán o záležitosti nevedel do roku 1996, keď sa ním už svetské úrady dávno nezaoberali. Kanonické právo podľa neho nepredpokladá automatický trest. Murphyho zdravotný stav a skutočnosť, že išlo o obvinenie staršieho dáta, mohli podľa Lombardiho ovplyvniť vtedajšie cirkevné rozhodovanie.