Medvedev je polovicou z tandemu

Pred piatimi rokmi bolo všetko jasné: na návštevu Slovenska prišiel nespochybniteľný pán Ruska. Medzičasom Vladimira Putina v Kremli vystriedal Dmitrij Medvedev. A hoci na prezidentskom poste práve v utorok dovŕši 700. deň, do Bratislavy neprichádza neobmedzený vládca, akým bol jeho predchodca. Na druhej strane však hlava štátu mesiac pred polčasom svojho mandátu rozhodne nepôsobí ani ako bábka v rukách premiéra.

06.04.2010 12:14
Medvedev, Putin Foto:
Ruský prezident Dmitrij Medvedev s manželkou Svetlanou a premiérom Vladimírom Putinom počas pravoslávnej veľkonočnej omše v Moskve.
debata

„Je to iná situácia, ako keď sedel v Kremli Putin,“ hovorí pre Pravdu analytička moskovského Carnegieho centra Maša Lipmanová. „Vtedy bol jeden prezident, jeden šéf. Aj formálne, aj neformálne bol najvplyvnejší. Teraz je to rozdelené – formálna moc je u Medvedeva a neformálna u Putina,“ dodáva.

Napriek pôvodným obavám si veľmoci na nový model komunikácie s „dvojhlavou ruskou orlicou“ postupne zvykajú. Vo Washingtone, Londýne i Paríži sú pritom očividne radšej, keď môžu „robiť biznis“ s mladším z moskovskej vládnucej dvojice, ktorý je menej zaťažený bremenom dávnejších vzájomných sporov. Medvedevovi vtedy štedro nadelia lichôtok, akých sa Putin zo Západu nikdy nedočkal. „Vaša oddanosť právnemu štátu, úcte k zákonom, právnej bezpečnosti a obrane ľudských práv veľmi uľahčujú zbližovanie medzi našimi krajinami,“ vypočul si napríklad šéf Kremľa pred mesiacom vo Francúzsku od prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Ak však partneri príliš okato zabudnú na „druhú hlavu“, tá sa im dokáže veľmi sebavedomo pripomenúť. Na vlastnej koži to pred dvoma týždňami v Moskve zažila šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová, keď pri dolaďovaní detailov odzbrojovacej zmluvy, ktorú má Medvedev s prezidentom Barackom Obamom pozajtra podpísať v Prahe, si ruská strana vymohla pôvodne neplánovanú schôdzku ministerky s Putinom.

Ruskí analytici sa iba uškŕňajú nad niekedy nemotornou snahou Západu o zvýšenie autority Medvedeva na úkor Putina. Tá vychádza z predstavy, že Medvedev, ktorého magazín Forbes v poslednom rebríčku najvplyvnejších ľudí sveta zaradil až na 43. priečku, potrebuje na vzdorovanie Putinovi, svetovej trojke, podporu zvonka. Potrebuje ju však skutočne? „Doteraz nemáme nijaké signály, ktoré by naznačovali, že sú medzi nimi rozpory,“ tvrdí Lipmanová. „Fungujú ako tandem, jeden voči druhému sú lojálni, a nech by ktokoľvek tvrdil opak, stále nevidíme príznaky, že by sa dostávali do vzájomných konfliktov,“ dodáva.

To, že medzi nimi nevidno lietať iskry, však neznamená, že by šéf Kremľa nevystupoval z tieňa predchodcu. Na vysoké posty namiesto zdedených kádrov postupne dosadzuje svojich ľudí. Vytýčil heslo modernizácie, pričom nezabúda dodať, že tá je v ekonomike možná iba súbežne s rozvojom slobody a demokracie. Najráznejší krok v tomto smere spravil vlani v septembri uverejnením programového článku Vpred Rusko!, v ktorom ostro kritizoval skorumpovanosť a zaostalosť krajiny, čo mnohí pochopili ako pokus dištancovať sa od tienistých stránok putinovského desaťročia. „Tento článok sa stal prvým dňom Medvedevovho prezidentovania,“ zdôraznil jeho význam politológ Nikolaj Zlobin. „Neznamená to však, že idú s Putinom proti sebe,“ upozornil.

Ani analytik Alexej Makarkin nepostrehol nijakú črtajúcu sa výzvu, ktorá by Medvedeva s Putinom mala rozdeliť. „Sú ako na tandemovom bicykli, kde musia spoločne šliapať do pedálov“ povedal pre Pravdu a dodal: „Ak sa pustia vzájomne do seba, obaja si rozbijú nos.“

Dmitrij Anatolievič Medvedev

  • Narodil sa 14. septembra 1965 v Leningrade (terajšom Petrohrade) v rodine vysokoškolských pedagógov ako jedináčik. Vyštudoval právo, ktoré neskôr prednášal. Je docentom a kandidátom vied.
  • S Putinom sa pozná 20 rokov; robil mu právneho poradcu na petrohradskej radnici, v roku 1999 za ním išiel do vlády a roku 2000 do kremeľskej administratívy. Je jediný spolupracovník, o ktorom v poradí druhý ruský prezident vo svojej knihe hovoril zdrobneninou Dima. Od novembra 2005 bol prvým vicepremiérom zodpovedným za národné projekty v školstve, zdravotníctve a sociálnej oblasti. Šéfoval správnej rade Gazpromu. Od mája 2008 je v poradí tretím prezidentom Ruska.
  • Má povesť umierneného liberála, ktorý je proti nadmernému zasahovaniu štátu do ekonomiky. Teší sa podpore klanu vplyvných ľudí, ktorých Putin priviedol do vysokých funkcií z petrohradskej radnice, postupne si však vytvára aj vlastný tím.
  • S manželkou Svetlanou, vyštudovanou ekonómkou, má syna Iľju (14). Je veriaci, pokrstiť sa dal v tajnosti, keď mal 23 rokov. V mladosti sa súťažne venoval kanoistike a atletike, rád fotografuje, počúva rockovú hudbu – obľúbené skupiny Deep Purple, Led Zeppelin a Black Sabbath. Nefajčí, má rád víno a šampanské.
debata chyba