Medvedev je polovicou z tandemu

„Je to iná situácia, ako keď sedel v Kremli Putin,“ hovorí pre Pravdu analytička moskovského Carnegieho centra Maša Lipmanová. „Vtedy bol jeden prezident, jeden šéf. Aj formálne, aj neformálne bol najvplyvnejší. Teraz je to rozdelené – formálna moc je u Medvedeva a neformálna u Putina,“ dodáva.

Napriek pôvodným obavám si veľmoci na nový model komunikácie s „dvojhlavou ruskou orlicou“ postupne zvykajú. Vo Washingtone, Londýne i Paríži sú pritom očividne radšej, keď môžu „robiť biznis“ s mladším z moskovskej vládnucej dvojice, ktorý je menej zaťažený bremenom dávnejších vzájomných sporov. Medvedevovi vtedy štedro nadelia lichôtok, akých sa Putin zo Západu nikdy nedočkal. „Vaša oddanosť právnemu štátu, úcte k zákonom, právnej bezpečnosti a obrane ľudských práv veľmi uľahčujú zbližovanie medzi našimi krajinami,“ vypočul si napríklad šéf Kremľa pred mesiacom vo Francúzsku od prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Ak však partneri príliš okato zabudnú na „druhú hlavu“, tá sa im dokáže veľmi sebavedomo pripomenúť. Na vlastnej koži to pred dvoma týždňami v Moskve zažila šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová, keď pri dolaďovaní detailov odzbrojovacej zmluvy, ktorú má Medvedev s prezidentom Barackom Obamom pozajtra podpísať v Prahe, si ruská strana vymohla pôvodne neplánovanú schôdzku ministerky s Putinom.

Ruskí analytici sa iba uškŕňajú nad niekedy nemotornou snahou Západu o zvýšenie autority Medvedeva na úkor Putina. Tá vychádza z predstavy, že Medvedev, ktorého magazín Forbes v poslednom rebríčku najvplyvnejších ľudí sveta zaradil až na 43. priečku, potrebuje na vzdorovanie Putinovi, svetovej trojke, podporu zvonka. Potrebuje ju však skutočne? „Doteraz nemáme nijaké signály, ktoré by naznačovali, že sú medzi nimi rozpory,“ tvrdí Lipmanová. „Fungujú ako tandem, jeden voči druhému sú lojálni, a nech by ktokoľvek tvrdil opak, stále nevidíme príznaky, že by sa dostávali do vzájomných konfliktov,“ dodáva.

To, že medzi nimi nevidno lietať iskry, však neznamená, že by šéf Kremľa nevystupoval z tieňa predchodcu. Na vysoké posty namiesto zdedených kádrov postupne dosadzuje svojich ľudí. Vytýčil heslo modernizácie, pričom nezabúda dodať, že tá je v ekonomike možná iba súbežne s rozvojom slobody a demokracie. Najráznejší krok v tomto smere spravil vlani v septembri uverejnením programového článku Vpred Rusko!, v ktorom ostro kritizoval skorumpovanosť a zaostalosť krajiny, čo mnohí pochopili ako pokus dištancovať sa od tienistých stránok putinovského desaťročia. „Tento článok sa stal prvým dňom Medvedevovho prezidentovania,“ zdôraznil jeho význam politológ Nikolaj Zlobin. „Neznamená to však, že idú s Putinom proti sebe,“ upozornil.

Ani analytik Alexej Makarkin nepostrehol nijakú črtajúcu sa výzvu, ktorá by Medvedeva s Putinom mala rozdeliť. „Sú ako na tandemovom bicykli, kde musia spoločne šliapať do pedálov“ povedal pre Pravdu a dodal: „Ak sa pustia vzájomne do seba, obaja si rozbijú nos.“