Je to jedna z epizód v dejinách vzájomných vzťahov Slovenska a Ruska, ku ktorým sa nikomu veľmi nechce vracať. Tak to aspoň vyjadril Ivan Gašparovič v prípitku pred slávnostnou večerou na počesť Dmitrija Medvedeva.
Bratislavčan Ján Košút prežil v gulagu osem krutých rokov, kým ho nepustili na slobodu a do vlasti. Podobne ako Jozefa Tekeliho zo Spišského Podhradia. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Ruskej federácie mu odpustili zvyšok trestu. Na zrušenie rozsudku a zbavenie viny však musel čakať až do roku 1991.
„Prežiť čo i len jeden deň bola Božia vôľa a viera, že sa ešte vrátim, mi dávali silu,“ spomína Tekeli na trestanecký tábor kdesi v ďalekej kazašskej stepi. Medzitým odpustil všetkým, ktorí mu spôsobovali útrapy, bolesť a krivdy. „Oni to robili preto, lebo taký bol režim.“
Prepustili ho až po tom, čo zomrel Stalin. „Vraj génius, pre nás však bol krutý vládca, vrah národov.“
Podľa Františka Bednára zo Združenia bývalých politických väzňov so sídlom v Poprade sa z gulagov nevrátilo možno aj 400 násilne odvlečených civilistov. „Dozvedáme sa to len postupne, ako sa hlásia pozostalí v súvislosti s odškodnením,“ dodáva.
Rozporuplné sú aj štatistiky o počte zadržaných a deportovaných do ZSSR v rokoch 1944 až 1945. Združenie uvádza takmer 7 000 osôb. Keď sa ministerstvo zahraničia ČSR domáhalo krátko po vojne na sovietskych úradoch navrátenia neprávom deportovaných, druhá strana odpovedala, že zadržiava len 1 232 osôb. Z nich 513 obvinila z kolaborantstva s nacistami. Ostatných vraj už vrátila do vlasti alebo onedlho vráti…
A koľkí ešte stále žijú vrátane ich najbližších? Keď im pred časom Národná rada schvaľovala príplatky k dôchodkom, zhodla sa na čísle 2 000. Podľa Bednára je však odškodnenie nedostatočné. „Mal by sa na ňom podieľať aj ruský štát, veď odvlečených do gulagov, ktorí žijú v bývalých sovietskych republikách, už odškodňuje. Mohlo by sa to udiať v rámci deblokácie ruského dlhu,“ myslí si šéf združenia.
Musí však tomu predchádzať výskum a ochota druhej strany. Na začiatku by sa mohla prejaviť sprístupnením svojich archívov. Podľa historika Vladimíra Hospodára však fondy Ministerstva vnútra bývalého ZSSR týkajúce sa gulagov nepoznajú slovenskú alebo českú národnosť. Hoci rumunskú alebo poľskú áno. Slovákov viedli v kolónke „ostatné národnosti“. Bude to zdĺhavé a ťažké hľadanie.