Všetko o tragédii poľského lietadla v Rusku
Do Varšavy mieria stovky kondolenčných listov, pred prezidentským palácom kladú Poliaci kvety a zapaľujú sviečky, aby tak vyjadrili bolesť a ľútosť nad obrovskou tragédiou. Ľudia od rána sedia pred televíznymi obrazovkami a neveriacky hľadia na televízne obrazovky.
Poľsko prišlo o svojho prezidenta, svoju prvú dámu a takmer celé vojenské vedenie. Poliaci sa pýtajú, „ako je možné, že výkvet ich národa letel spolu v jednom lietadle?“
Emotívny prejav premiéra Donalda Tuska
„Boli tam ľudia, ktorých som si veľmi vážila. Maria Kaczynska, manželka prezidenta. To bola krásna žena. Veľmi, veľmi integilentná, otvorená, progresívna,“ hovorí Zuzanna Pankowicz z južnpoľského mesta Czechowice. „A ešte k tomu pri katynskom lese. Je to trauma pre celý národ,“ dodáva.
Poľská armáda druhýkrát prišla o velenie
Poľská armáda pri Katyni druhýkrát prišla o svoje velenie, upozorňuje v správe zo Smolenska agentúra AFP. V lietadle, ktoré viezlo poľskú politickú špičku na spomienkovú slávnosť 70 výročia katyňskej tragédie, zahynulo velenie poľských pozemných, leteckých i námorných síl. Od dôb katyňského masakru v roku 1940 poľská armáda takouto skúškou neprešla. Zahynul aj rímskokatolícky poľný biskup.
Podľa oficiálneho zoznamu, ktorý vydali poľské úrady, v troskách vládneho lietadla našli smrť náčelník poľského generálneho štábu generál Franciszek Góngora, veliteľ pozemných síl divízny generál Tadeusz Buk, veliteľ námorníctva viceadmirál Andrzej Karweta, veliteľ letectva generálmajor Andrzej Blasik, veliteľ špeciálnych síl Vladimir Potasiński a šéf operačného velenia armády Bronislaw Kwiatkowski.
Mŕtvy je námestník ministra obrany Stanislaw Komorowski, zahynuli rímskokatolícky poľný biskup Tadeusz Ploská, pravoslávny ordinár Miron Chodakowski a evanjelický vojenský farár Adam Pilch. „V jednom okamihu bola armáda zbavená velenia,“ napísal denník Gazeta Wyborcza.
„Kto pripustil, aby všetci títo ľudia boli na palube jedného stroja?“ pýta sa v komentári denník. V Poľsku neexistujú predpisy, ktoré by sa týkali spoločných letov najvyšších predstaviteľov krajiny, povedal pre redakciu poľský odborník na letectvo Grzegorz Holdanowskicz. Pád vládneho lietadla je podľa neho ponaučením, z ktorého sa musia vyvodiť závery do budúcnosti.
Reakcie poľských osobností na tragédiu
****Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski:
„Mojou strašne smutnou povinnosťou bolo informovať o katastrofe premiéra, ktorý plakal, keď sa o tragédii dozvedel.“
Hovorca poľského ministerstva zahraničia Piotr Paszkowski: „Rozmery tohto nešťastia sa vymykajú tomu, s čím sme doteraz mali skúsenosti. Boli to dôležité osobnosti poľského politického života.“
Prvý postkomunistický prezident Poľska Lech Walesa: „Ďalšie nešťastie po Katyni. Tam sa nám snažili sťať hlavu a teraz tam zahynula aj naša elita. Je to veľká strata, ktorú len ťažko doplníme“.
Bývalý poľský prezident Aleksander Kwaśniewski: „Je to rana, ktorá sa nezahojí. Chýbajú mi slová, aby som vyjadril svoj smútok. Prekliata Katyň.“
História v kocke: Katyňský masaker
V čase, keď sa Poľsko bránilo proti útoku Nemecka, začali Sovieti 17. septembra s obsadzovaním jeho východných území podľa dohody o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR. Počas potláčania posledného poľského odporu sa do ruského zajatia dostalo asi 250 000 Poliakov, ktorí boli deportovaní na územie Sovietskeho zväzu. Väčšina z týchto zajatcov bola prepustená, ale mnoho prominentných príslušníkov poľskej armády a policajného zboru zostalo uväznených v táboroch v Starobieľsku, Kozeľsku a Ostaškove a ďalšie tisíce poľských civilov bolo väznených v iných táboroch na území ZSSR.
V októbri zajatcov vypočúvala NKVD a snažila sa ich získať na svoju stranu. Väčšina zajatých však odmietla spoluprácu a prejavila odpor ku komunizmu. Boli klasifikovaní ako nepriatelia ľudu a Ústredný výbor komunistickej strany ZSSR na čele so Stalinom 5. marca 1940 rozhodol o ich poprave zastrelením. Týmto sa mala zlikvidovať poľská elita, ktorá by neskôr mohla prekážať pri zavádzaní komunizmu.
Popravy začali v apríli 1940 likvidáciou tábora v Kozeľsku. Zajatci boli prevezení a popravení v Katyňskom lese. Nasledoval tábor v Starobieľsku. Zajatcov previezli do Charkova, tam ich popravili a pochovali. Zajatci z Ostaškova boli popravení v meste Tver. Vrátane ostatných táborov s civilnými väzňami bolo popravených okolo 25 000 osôb. V počte popravených bolo aj 350–500 osôb z územia Česko-Slovenska (prevažne etnických Poliakov).
