Spor o pohreb pokazil štátny smútok, Poliaci dokonca vyšli do ulíc

Lech Kaczyński, ktorý spolu s manželkou Máriou zahynul v sobotu pri leteckom nešťastí na západe Ruska, bude prvým poľským prezidentom pochovaným na krakovskom hrade Wawel. Mnohí Poliaci toto rozhodnutie príbuzných prezidentského páru a najvyšších zástupcov katolíckej cirkvi považujú za unáhlené a ovplyvnené emóciami. Výber miesta posledného odpočinku prezidenta Poliakov rozdeľuje, v Krakove a v ďalších mestách ľudia dokonca demonštrovali.

15.04.2010 11:41
Poľsko, Kaczyński, protest Foto:
Letecká tragédia Poliakov spojila, rozdelil ich však po niekoľkých dňoch spor o miesto posledného odpočinku zosnulého prezidenta Lecha Kaczyńského.
debata

Manželia Kaczyńskí v nedeľu spočinú na mieste, kde sú pochovaní poľskí králi a ďalšie významné osobnosti poľských dejín. Voľbe tohto miesta pre posledný odpočinok manželov sa venujú so zmiešanými pocitmi aj poľské médiá.

Dzniennik-Gazeta Prawna píše o „poľsko-poľskej vojne o Wawel“, Gazeta Wyborcza sa tejto diskusii venuje vo štvrtok naposledy a chce sa k nej vrátiť až po víkendových smútočných slávnostiach. Spory o to, či má byť prezidentský pár pochovaný na krakovskom hrade Wawel vedľa poľských kráľov a ďalších velikánov poľských dejín, Dziennik-Gazeta Prawna považuje za „jeden z absurdných sporov, ktoré nemôžu viesť k žiadnemu riešeniu“. Denník pripomína, že neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by určovali, kto má byť na Wawele pochovaný. Pripomína, že ostré diskusie o tom, kde majú spočinúť pozostatky dôležitých osobností, nie sú novinkou, táto otázka národ rozdeľovala už v minulosti.

Všetko o tragédii poľského lietadla v Rusku

„Pôsobenie Lecha Kaczyńského v čele krajiny síce nebolo jedným veľkým úspechom, mnoho vecí nedotiahol do konca, iné uskutočniť nedokázal, Wawel však nie je miestom posledného odpočinku dokonalých vodcov,“ napísala Rzeczpospolita. „Pre mnohých z nich susedstvo Lecha Kaczyńského môže byť poctou,“ uviedol denník. Aj obnoviteľ poľskej štátnosti po roku 1918 a víťaz nad boľševickou Červenou armádou v bitke pri Visle v roku 1920 maršál Józef Pilsudski vyvolával ohromné kontroverzie a robil rozhodnutia, ktoré sa dnes nedajú obhájiť, pirpomenula Rzeczpospolita. Pilsudski v druhej polovici 20. rokov plne kontroloval politickú scénu a bol až do smrti v roku 1935 faktickým diktátorom.

K protestom, ktoré sa v stredu z Krakova rozšírili aj do iných miest, Gazeta Wyborcza napísala, že sú nemiestne, ale že ide o dôsledok nepremysleného rozhodnutia. „Hľadať tých, ktorí s nápadom prišli, nie je najdôležitejšie,“ uviedol denník k otázke, či išlo o iniciatívu rodiny konzervatívneho prezidenta, jeho politických spojencov alebo metropolitu krakovského kardinála Stanislawa Dziwisza. Gazeta Wyborca v komentári píše, že ak sa kvôli pohrebu na Wawele na Dziwisza obrátili príbuzní hlavy štátu s jeho bratom Jaroslawom na čele, mal im to práve on taktne vyhovoriť.

„Ukazuje sa, že k prázdnym sporom nepotrebujeme politikov,“ zistil Dziennik-Gazeta Prawna. „Trápny výstup sme si urobili sami,“ dodal. Výsledok sporu bude podľa neho len jeden: „Žiadna zo strán nevyhrá a Poľsko sa zapíše do dejín ako štát, ktorý dokonca ani tvárou v tvár tragédii nedokáže nájsť kompromis,“ konštatuje denník.

debata chyba