Súčasťou zverejnených dokumentov je aj poznámka z 2. augusta 1968, ktorá hovorí o tom, že Moskva zoskupuje obrovský počet armádnych jednotiek a pripravuje sa na intervenciu v Československu. Sovieti zhromažďovanie vojakov nazvali „vojenským cvičením“, už o 18 dní neskôr však s tými istými jednotkami vstúpili na územie vtedajšej ČSSR, aby zabránili pokračovaniu liberálnych politických a ekonomických reforiem.
„Toto je klasický prípad strategického varovania,“ uviedol na sympóziu Peter Nyren, ktorý má v CIA na starosti sekciu zhromažďovania historických dokumentov. „V niektorých prípadoch sa to považuje za spravodajské zlyhanie, pretože sme nevarovali (prezidenta) Johnsona, že (Sovieti) v ten deň zaútočia,“ pokračoval Nyren. „Každý bol prekvapený, keď prišlo k invázii… ale dokumenty ukazujú, že sme vedeli, čo sa deje, že išlo o bezprecedentné zhromažďovanie jednotiek. A je jasné, že presne toto sme hovorili aj prezidentovi,“ dodal zástupca CIA.
Témou sympózia v knižnici na Univerzite v Texase boli úlohy spravodajských služieb a lekcie, z ktorých sa CIA počas invázie poučila. A zatiaľ čo Američania už predtým zverejnili asi 500 dokumentov súvisiacich s touto historickou udalosťou, nové materiály by mohli vniesť viac svetla do toho, ako na ňu spravodajské služby v Spojených štátoch reagovali.
Z kategórie novších dokumentov je aj poznámka z 10. mája 1968. Tá poukazuje na to, že CIA mala informácie o tom, že Sovietom „dochádza trpezlivosť“ a vzťahy medzi Moskvou a Prahou opisuje ako „krízové“. Vtedajšie analýzy Američanov však hovorili o tom, že Sovietsky zväz nakoniec „pravdepodobne neprikročí až k vojenskej intervencii. Ale sovietskym lídrom išlo o veľa a takýto krok už nie je možné vylúčiť“.
Takzvaná Pražská jar sa začala po tom, ako sa Alexander Dubček stal ústredným tajomníkom Komunistickej strany Československa (KSČ) a začal s postupnými reformami v spoločnosti, čo sa však stretlo s nevôľou vtedajšieho vedenia Komunistickej strany Sovietskeho zväzu na čele s Leonidom Brežnevom. Ten následne rozhodol o invázii vojsk Varšavskej zmluvy, na ktorej sa v noci z 20. na 21. augusta 1968 okrem sovietskych podieľali aj vojská Bulharska, Maďarska, vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky a Poľska.
Vojaci prišli „zasiahnuť v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia.“ Dubčekovské krídlo KSČ protestovalo, vstup vojsk podľa neho odporoval základným zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi a normám medzinárodného práva. Reakciou ZSSR však bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol. Ten znamenal úplnú kapituláciu. Okupácia si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených. Vojská Varšavskej zmluvy zanechávali za sebou zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Po invázii nastala v Československu politika normalizácie. Znamenala prenasledovanie účastníkov obrodného procesu, cenzúru a masovú emigráciu Čechov a Slovákov. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Sovieti postupne posilňovali svoju moc. Proruská, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný štátnou bezpečnosťou – ŠtB. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach.
Pádu totality sa Československo dočkalo až o viac ako dve desaťročia 17. novembra 1989.